HABERL ⟶ Blog

6 technologických trendov, ktoré menia dopravný priemysel

Dopravný priemysel sa môže popýšiť neslávnou štatistikou, ktorá tvrdí, že je zodpovedný za takmer 30% celkových emisií skleníkových plynov v Spojených štátoch amerických. Z toho pritom až jednu pätinu vytvárajú osobné a nákladné automobily. Celé odvetvie spomínaného priemyslu je pritom v strate niekoľkých desiatok miliárd dolárov. Nejde ale o stratu na zisku. Toto číslo predstavuje priemernú sumu peňazí, ktorú Američania každoročne stratia v dôsledku dopravného preťaženia systému, spôsobujúceho dopravné zápchy a s nimi spojené zvýšené náklady.

Američania navyše každoročne stratia priemerne až 97 hodín z dôvodu dopravných obmedzení, čo ich zároveň stojí približne 87 miliárd dolárov. Ako uvádza každoročná správa súkromnej spoločnosti INRIX s názvom National Traffic Scorecard, v konečnom dôsledku to pre každého vodiča znamená stratu 1 348 dolárov.

Vyhliadky do budúcna v tejto oblasti však nie sú ružové. Celkový trh sa preto zameriava na pretriedenie a obmedzenie nadbytočných dopravných prostriedkov. Technický pokrok mu pritom v napĺňaní tohto cieľa na každej z jednotlivých úrovní znamenite pomáha.

V snahe podporiť ekologickejšie spôsoby dopravy uvádzame päť aktuálne najvhodnejších prostriedkov, ktoré je pre cestovné účely možné využiť.

1) Virtuálna realita

Možno trocha komicky, no prvé miesto v našom rebríčku zastáva virtuálna realita. Je to jediná forma cestovania, ktorá má potenciál získať podiel na trhu od transatlantickej leteckej prepravy. Navyše nakoľko nepredstavuje akýkoľvek presun z jedného miesta na druhé, ide o najlacnejší spôsob cestovania na svete.

Dnes už každá zo svetových spoločností, či už ide o Google, Samsung, HTC, alebo Oculus VR, ponúka hardvér tejto virtuálnej reality, ktorý umožňuje bezproblémové cestovanie do nesmierne realistického 3D bohatého prostredia exotických miest.

Podobné: Najdivokejšie predstavy Elona Muska: Od vesmíru až po elektrické diaľnice

Spoločnosť Immersive Entertainment ponúka virtuálne výlety do úplne každého miesta sveta a to za menej ako 3 doláre. Toto je tak nová realita virtuálneho priemyslu, ktorý sa vďaka svojej dokonalej prepracovanosti presunul z úrovne obyčajných videohier až na úroveň svetového cestovného ruchu. Virtuálne výlety však ponúkajú aj iné spoločnosti (ako napríklad Solfar Studios), ktoré vás dokážu vziať aj na unikátne miesta ako na Mount Everest.

V roku 2018 ponúkala rozšírená a virtuálna realita príležitosti v hodnote až 13 biliónov dolárov. Očakáva sa pritom, že tento trh sa v budúcich rokoch podstatne rozšíri a jeho hodnota sa zvýši až o 38% (v rozmedzí rokov 2019-2025)

2) Mikro-mobilita ako skutočná odpoveď na problémy prehustenej dopravnej situácie

Až do zavedenia mikro-mobility neexistovalo nič, čo by skutočne prinieslo akúkoľvek revolučnú zmenu v oblasti dopravného priemyslu a s ním súvisiacich problémov klimatickej krízy a udržateľnosti. Teraz je však situácia iná. V skutočnosti totižto automobily až v polovici prípadov vôbec nepotrebujeme. A to je práve informácia, z ktorej sa trh usiluje vyťažiť čo najviac. Skutočnou revolúciou sa tak stáva mikro-mobilita, v rámci ktorej sa najlepšími technologickými riešeniami javia prostriedky, ku ktorým máme prístup už od dávnych čias: reč je o bicykloch a kolobežkách.

Dôvodom, prečo takto trh zmýšľa je fakt, že takmer polovica všetkých ciest automobilom v najväčších mestách USA je dlhá menej ako 5 kilometrov. Aj napriek tomu, že vzdať sa využívania svojho vozidla v Spojených štátoch sa môže javiť ako predpotopný plán, je potrebné uvážiť spomínanú informáciu a uvedomiť si, že práve mikro-mobilita vás dokáže každodenne zbaviť až niekoľkých hodín strávených v dopravných zápchach.

Podľa údajov Ministerstva energetiky Spojených štátov amerických z roku 2018 je zrejmé, že v roku 2017 sa na pôde USA uskutočnilo viac ako 60% jázd do vzdialenosti kratšej ako 10 kilometrov. Presne tri štvrtiny všetkých jázd sa pritom uskutočnili do vzdialenosti maximálne 16 kilometrov, čo je ideálne pre také dopravné prostriedky, akými sú napríklad elektrické kolobežky.

Vzhľadom na fakt, že v mnohých prípadoch však kolobežky len o to viac skomplikovali dopravu, niekoľkými spoločnosťami bola vynaložená snaha o vytvorenie nových, revolučných prostriedkov.
Jedným z nich je aj značka OJO, ktorej kolobežky nie sú na 100% elektrické a môžu sa pochváliť produkciou nulových emisií. Navyše sú omnoho viac pohodlné a bezpečné ako väčšina vozidiel v tomto boome mikro-mobility. Je tomu tak v dôsledku toho, že ide o kolobežky, na ktorých sa dá aj sedieť a sú skonštruované špeciálne na cesty a nie chodníky.

V súčasnosti už však nehovoríme iba o trhu, ktorý sa zameriava na presun a dopravu ľudí. Čoraz častejšie sa pojednáva aj o explodujúcom trhu, týkajúceho sa donášky produktov, služieb a jedla.

Rovnako ako spoločnosť General Motors, tak aj Ford, pritom prejavili vážny záujem o participáciu v tomto rýchlo sa rozvíjajúcom sektore. Firma General Motors vytvorila svoju vlastnú značku elektrických bicyklov s názvom Ariv. Aj napriek tomu, že ich výroba sa začala ešte len v priebehu tohto roka, dokázala zaujať už aj európsky trh. Zatiaľ čo sú tieto bicykle pomerne drahé (v cenovej hodnote 3800 dolárov/kus), umožňujú dosahovanie vysokých rýchlostí a dokážu prejsť primeranú vzdialenosť na jedno nabitie. Na druhej strane Ford pristupuje k problematike dopravného priemyslu iným spôsobom. Miesto vymýšľania nových inovatívnych prostriedkov sa priamo vrhol na trh s kolobežkami a odkúpil značku Spin za cenu 100 miliónov dolárov. Pôvodne so sídlom v San Franciscu (v roku 2017) sa tak Spin rozrástol do takej podoby, že už aktuálne je považovaný za súčasť tzv. Veľkej trojky kolobežkového sveta, spoločne so značkami Lime a Bird. V posledných rokoch však Ford taktiež zakúpil dochádzkovú komunitnú dopravu s názvami Chariot, Autonomic a TransLoc, s cieľom neostať na periférii priemyslu v čase, kedy mikro-mobilita naberie na svojich obrátkach.

3) Elektrické vozidlá

Už od času, kedy bola predstavená prvá elektrická Toyota Prius v roku 2000, kritici spochybňovali jej ekologickejší princíp fungovania. No aj napriek tejto kritike je zrejmé, že budúcnosť jazdenia je výhradne elektrická.

V roku 2007 sa predalo po prvý krát viac, ako 1 milión elektrických automobilov. Tento počet sa zdvojnásobil hneď v roku 2008, pričom sa predpokladá, že do roku 2040 bude predaj elektrických vozidiel tvoriť viac ako polovicu všetkých predajov nových automobilov vo svete. Predaj a kúpa elektrických automobilov je tak v súčasnej dobe obrovským trendom. Svedčí o tom aj fakt, že mestá a dokonca aj celé krajiny sa spojili, aby zakázali predaj automobilov, ktoré sú poháňané spaľovacími motormi a nepriamo tak predaj ekologických áut podporili. Dátum definitívnej platnosti zákazu v krajinách je však rôzny. Zatiaľ čo v Nórsku začne platiť od roku 2025, v Indii od roku 2030 a vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve až od roku 2040.

Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry je zrejmé, že elektrické automobily na batérie produkujú menej skleníkových plynov a látok znečisťujúcich ovzdušie ako benzínové a naftové automobily, a to dokonca za celé obdobie ich životného cyklu.

4) Vodíkové lode

Poháňané kombináciou obnoviteľnej a vodnej energie, ktoré slúžia aj na dobíjanie ich batérií, tieto dopravné prostriedky sú favoritom environmentalistov, pretože neprodukujú žiadne skleníkové plyny. Táto loď odstraňuje soľ a ióny z oceánov a následne ich štiepi na ich základné časti: a to na vodík a kyslík. Vodík sa následne uskladňuje až do času, kedy nie je potrebný ako palivo – zatiaľ čo solárne panely a veterné turbíny pravidelne dopĺňajú energiu vozidla.

Svetovo prvá vodíková loď s názvom Energy Observer, začala svoju cestu v roku 2017 vo Francúzsku. Aj napriek jej výhrade elektrickému pohonu sa však spolieha aj na iné zdroje energie. Jedná sa o solárnu energiu (ktorá tvorí približne 52% celkovej energie), taktiež veternú energiu (tvoriacu 42%) a energiu získavanú z vodíka (v hodnote 6%). Táto loď len za posledné dva roky preplávala približne 18 námorných míľ a navštívila 25 krajín sveta. V priebehu jej plánovanej šesť ročnej cesty je ale jej konečným cieľom navštíviť až 50 krajín a 101 prístavov.

Je však možné konštatovať, že v tomto prípade nebude trh s vodíkovými loďami príliš populárny, nakoľko vodná doprava nie je využívaná do takej miery ako tá pozemná.

5) Staré dobré vlaky

Vysokorýchlostné železnice sa dožadujú nových investícií prostredníctvom lobistických snáh železničných zástancov, ktorí tvrdia, že práve tento druh dopravy je kľúčovým elementom pre zlepšenie čistoty svetovej dopravy. A majú pravdu. Je faktom, že s výnimkou elektrických automobilov a mikro-mobility, je železničná doprava pravdepodobne tým najmenej škodlivým a znečisťujúcim spôsobom cestovania. V prepočte na jeden kilometer je zrejmé, že železničná doprava je zodpovedná až za 80% menej skleníkových plynov, než obyčajné automobily. V súvislosti s faktom, že typická linka dokáže prepraviť až 50 000 ľudí za hodinu, je zrejmé, že pre prírodu vhodnejší spôsob dopravy neexistuje.

Železničná doprava by tak mohla zohrávať veľmi dôležitú rolu v tom, čo dnes nazývame „New Green Deal“. Vlaky sú totižto už v súčasnosti stále viac rastúcou alternatívou k lietaniu a to najmä v čase kampane zameranej na kritiku využívania leteckej dopravy, ktorá získava čoraz viac svojich stúpencov.

Podobné: Environmentálne, sociálne a riadiace kritériá investovania

6) Lietajúce taxíky s autopilotom

Je pravdepodobné, že sen o lietajúcich taxíkoch sa čoskoro stane realitou. Realizovať ho pritom bude americká akciová spoločnosť Boeing. Začiatkom októbra totižto výrobca lietadiel podpísal zmluvu s automobilovou značkou Porsche, ktorej základom je súhlas o realizácii a skonštruovaní lietajúceho taxi so zabudovaným autopilotom. Aj napriek tomu, že koncepty lietajúcich taxíkov existovali už v minulosti, žiadny z ich potenciálnych konštruktérov nedisponoval takou obrovskou prítomnosťou na trhu (a z toho plynúcimi skúsenosťami), aké majú značky Porsche a Boeing. Práve z toho dôvodu je tak pravdepodobnosť skonštruovania takýchto vozidiel v tomto prípade vyššia.

Zatiaľ čo obe spoločnosti sa stále nachádzajú iba v počiatočných fázach projektu,veria, že dokážu na trh priniesť inovatívnu novinku. V konečnom dôsledku tak vytvoria produkt, ktorý len o to viac utuží ich postavenie dominantných subjektov na svetovom trhu.

V pozícii jednej zo svetovo najväčších technologických spoločností je pochopiteľné, že aj spoločnosť Google si uzurpuje právo na vlastný podiel v dopravnej revolúcii. V prípade dopravného sektora sa najviac angažuje jej dcérska spoločnosť Waymo, ktorá sa stala jednou z prvých hybných síl na scéne automobilov s vlastným riadením a od toho času sa tak považuje aj za jeho priekopníka.

Zdroj: www.fortune.com, www.bloomberg.com

Odber noviniek

Objednajte si odber noviniek. Budete tak pravidelne informovaný o aktuálnej situácii na finančných trhoch a zaujímavostiach zo sveta financií.