Čo znamená Brexit pre ekonomiku krajiny, ktorú vedie finančný sektor?

Čo znamená brexit pre ekonomický model Spojeného kráľovstva, v ktorom hlavnú rolu zohrávajú finančné služby?

Je málo pravdepodobné, že by sa moc vysokých finančných kruhov utvárať a transformovať našu politiku a ekonomiku v najbližšej dobe vytratila. Tento týždeň prinieslo viacero spravodajcov správu o tom, že New York “predbehol” Londýn a sa stal sa popredným svetovým finančným centrom, nakoľko neistota ohľadom brexitu značne oslabila globálnu pozíciu Spojeného kráľovstva. V skutočnosti je to, však trochu viac komplikované.

Správa bola založená na prieskume vykonanom v oblasti vedúcich finančníkov, z ktorých 34% uviedlo, že považuje Londýn za popredné svetové finančné centrum, zvyšných 56% zas uviedlo New York. Výsledky boli iba o 3% nižšie ako boli výsledky toho istého prieskumu uskutočneného v máji minulého roka. Niekedy na prelome rokov 2018 a 2019 došlo k poklesu hodnotenia Spojeného kráľovstva o 17% a New York sa dostal na prvé miesto. Podobné výskumy prinášali rovnaké výsledky už nejakú dobu, najneskôr v roku 2018 sa objavili správy o tom ako “Londýn stratil svoju korunu”.

Nálada na trhoch samozrejme ale nie je totožná s ekonomickou skutočnosťou a výrazné zmeny vo výsledkoch prieskumu sa musia prejaviť aj vo výrazných zmenách v samotnom finančnom sektore. Zdá sa, že čistý export finančných služieb Spojeného kráľovstva stále rastie a Spojené kráľovstvo aj naďalej zostáva svetovým dominantným hráčom v oblastiach ako sú menové trhy (kde vykazuje 43% výnosov z celkového medzinárodného devízového trhu) a obchodovanie s derivátmi (pre ktoré aj naďalej zostáva európskym hlavným centrom). Do roku 2018 hodnota cezhraničných pôžičiek Spojeného kráľovstva prevyšovala hodnotu cezhraničných pôžičiek Francúzska a Nemecka dohromady. Spoločnosti sa však postupne pripravovali na všetky možné scenáre brexitu, pričom niektoré sťahujú svoje dcérske spoločnosti, zamestnancov a aktíva do Frankfurtu, Paríža alebo Dublina. Nevyzerá to ale tak, že by toto sťahovanie malo za následok veľké zmeny v londýnskych finančných operáciách.

Podobné: Ďalšie fronty americkej obchodnej vojny sa presunú do Európy a Británie

Je skutočne pozoruhodné, že v týchto dňoch sledujeme skôr kontinuitu ako zmenu: napriek sľubu Borisa Johnsona o “dotiahnutí brexitu dokonca” a “uvoľnení britského potenciálu”, medzi ľuďmi stále panuje neistota. Zdá sa, že dôvera na trhu sa kvôli dlhému obdobiu stagnácie britského parlamentu nezvýšila, no ani neutrpela z dôvodu zvýšených obáv týkajúcimi sa tvrdého brexitu. Stále nevieme povedať ako bude vyzerať vzťah medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom v oblasti finančných služieb a vzhľadom na centrálne postavenie finančníctva v hospodárskom modeli Spojeného kráľovstva, nevieme ani povedať ako bude vyzerať britská ekonomika po tom, čo Spojené kráľovstvo nadobro opustí Európsku úniu.

Dva možné scenáre brexitu

Od hlasovania o brexite, ktoré bolo pred štyrmi rokmi, sa možné scénare toho, ako to celé dopadne menili. Prvým možným scenárom po odchode je, že sa nič nezmení. Spojené kráľovstvo bude súhlasiť s napodobňovaním právnych predpisov Európskej únie, výmenou za prístup na trh, čím sa ekonomický model Spojeného kráľovstva v podstate nezmení. Európska únia už vylúčila predĺženie “pasových” dohôd, ktoré v súčasnosti umožňujú britským spoločnostiam pôsobiacim vo finančnom sektore voľné pôsobenie v rámci celého Európskeho hospodárskeho priestoru. Súčasná diskusia sa týka regulačnej “rovnocennosti”, v rámci ktorej je možné zachovať prístup na trh pre konkrétne činnosti, ak sa obe strany dohodnú na tom, že ich regulácie prinesú porovnateľné výsledky. Inými slovami, v mnohých odvetviach bude potrebné dospieť k dohode medzi stupňom prístupu Spojeného kráľovstva na európsky trh a jeho schopnosťou plniť európske príkazy.

Napriek silnému postoju Spojeného kráľovstva voči brexitu je stále možné, že sa vláda nakoniec rozhodne ponechať všetko tak ako, to je v súčasnosti. Zdá sa, že v to dúfajú aj hlavní finančníci: jedna akademička, ktorá počas kampane viedla rozhovory s viacerými finančníkmi uviedla, že bola “prekvapená opakovaným tvrdením, že ak sa dostane k moci vláda konzervatívnej väčšiny, všetko sa môže “vrátiť do starých koľají”.”

Ďalší zase dúfajú v niečo úplne odlišné, a to, že sa Johnson rozhodne pre model vypracovaný pre opustenie Európskej únie „oddelením“, ktoré model nazval “Singapur na Temži”. Výkonný manažér pre reklamu, Martin Sorrell označil tento plán ako “Singapur na steroidoch”. Tento plán by zahŕňal posilnenie postavenia Spojeného kráľovstva ako jurisdikcie s nízkymi daňami a slabou reguláciou, čo by z krajiny spravilo európsky daňový raj. Britská Konzervatívna strana s týmto modelom už dlho prejavuje svoj súhlas. Phillip Hammond straší, že Spojené kráľovstvo bude musieť zmeniť svoj ekonomický model v prípade, že stratí prístup na jednotný trh a strana nedávno vydala oznámenie o “bezplatných prístavoch”. Pokiaľ ide o finančný sektor, predstavovalo by to snahu prilákať rôzne typy firiem a aktivít, ktoré môžu predstavovať väčšie riziko pre národné hospodárstvo.

Niektorí to považujú za prázdne reči a pochybujú, že by sa Spojené kráľovstvo vydalo zrovna touto cestou. Zdôrazňujú fakt, že Spojené kráľovstvo sa v minulosti viackrát rozhodlo prekročiť finančné nariadenia Európskej únie a preto je pravdepodobné, že sa od nich bude aj teraz snažiť odlíšiť. Zdá sa však, že ide o nesprávny výklad historického prístupu Spojeného kráľovstva a jeho súčasnej pozície.

Britská banková lobby neustále ovplyvňovala európske regulácie vo svoj prospech. Pomohla pri navrhovaní komplexných rizikovo-vážených kapitálových požiadaviek, ktoré ponúkajú dvojakú výhodu spočívajúcu v neúmernom poškodzovaní menších bánk a nezmenení existujúcich obchodných modelov veľkých bánk. Vo všeobecnosti bolo Spojené kráľovstvo nápomocné pri presadzovaní deregulačnej agendy v Bruseli, a to vrátane nelogického a nebezpečného pravidla “jeden dnu, druhý von”, týkajúceho sa exportu a oživenia sekuritizačných trhov v Európskej únii. Zameranie sa výlučne na fakt, že Spojené kráľovstvo niekedy kladie dodatočné požiadavky na domáce spoločnosti je ignorovanie širšieho obrazu.

Johnsonova dilema: prínos pre regióny

Obidve tieto možnosti predstavujú pre Johnsona politický problém: neadresujú štrukturálne slabosti britského hospodárstva a preto nerobia nič pre voličov pochádzajúcich zo severných častí Spojeného kráľovstva, ktorí napomohli Johnosonovi k moci. Činnosť spoločností poskytujúcich finančné služby v Spojenom kráľovstve sa sústreďuje prevažne v Londýne. Presadenie modelu rastu založeného na finančnom sektorom bolo v skutočnosti do značnej miery zodpovedné za pokles miestnych a regionálnych ekonomík po celom Spojenom kráľovstve.

Pôsobivé údaje o prínose finančného odvetvia pre hrubý domáci produkt alebo export skrývajú skutočnosť, že väčšina z toho je uskutočnená prostredníctvom investičného bankovníctva, ktoré poskytuje obyčajným ľuďom iba zopár pracovných miest a málo ekonomických výhod. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že finančný sektor aktívne brzdí rast ostatných sektorov. umelým udržiavaním vysokej hodnoty libry, čím sa export stáva drahším. Popri tom ako sa globálna ekonomika zadrháva a finančné riziká sa stále hromadia, rastú aj obavy, že britský dlhový ekonomický model založený na aktívach, by opäť mohol naraziť. Zachovanie súčasného stavu by ukončilo všetky tieto problémy a model s označením “Singapur na steroidoch”, by zas urýchlil priebeh týchto problémov.

Profesorka Sarah Hallová z Nottinghamskej univerzity naznačila, že vzhľadom na túto dilemu by sa Johnson mohol prinavrátiť k blairizmu, v rámci ktorého sa príjmy z daní z finančného sektora používajú na financovanie infraštruktúry a sociálnych programov vo zvyšku krajiny. Existujú však rôzne dôvody kvôli, ktorým sa môžeme domnievať, že táto stratégia bude v praxi veľmi limitovaná. Je diskutabilné, či budú jeho severskí voliči spokojní so symbolickými gestami, ako sú sľuby o opätovnom otvorení niekoľkých uzavretých železničných tratí, alebo o premiestnení Snemovne lordov do mesta York.

Podobné: Najlepšie americké banky pre rok 2020

Aj keď Johnson výrazne podporí výdavky, v súčasnosti je verejne známe, že ťažkosti, ktoré mali za následok hlasovanie o odchode z Európskej únie sa netýkali iba peňazí, ale aj rozdelenia moci. Ľudia chcú vidieť obnovu ich komunít, vhodné pracovné miesta aj v regiónoch a prosperujúce hlavné ulice v menších mestách. Je veľmi ťažké zistiť, ako sa dajú tieto požiadavky splniť prostredníctvom ekonomického modelu, ktorý je primárne založený na poskytovaní finančných služieb. V akejkoľvek verzii modelu “Singapur na steroidoch” bude tlak na prerozdelenie daňových príjmov klesať.

Existuje alternatíva

Samozrejme, že existuje aj tretia možnosť. Je nesporné, že zmena príde tak či onak a preto by sme ju mohli využiť ako príležitosť na preformovanie britského ekonomického modelu k lepšiemu. Vzhľadom na to, že brexit predstavuje hrozbu pre veľkú časť globálnej investičnej aktivity a širšiu ekonomiku, mohli by sme sa ňou prestať tak veľmi zaoberať a venovať našu pozornosť zlepšovaniu menšieho sektora, ktorý bude viac zameraný na podporu domácej ekonomiky. Medzi politické nástroje by mohla patriť podpora nových verejných a družstevných bánk, zameraných na poskytovanie pôžičiek regionálnym firmám, spoločne s reguláciou moci veľkých bánk (napríklad úplným oddelením retailových a investičných bankových aktivít), ktoré nasmerujeme voči spoločensky a environmentálne vhodným obchodným modelom (napríklad zmenou kapitálových požiadaviek a iných aspektov regulácie).

Výsledok všeobecných volieb v Spojenom kráľovstve však úplne zmaril vyhliadky pre túto alternatívu. Zdá sa byť nemysliteľné, aby sa Johnson pokúsil uskutočniť tak zásadnú reštrukturalizáciu britského hospodárstva, nehovoriac o tom, že by tak urobil v demokratickej a udržateľnej línii.

zdroj: www.investing.com, www.msn.com