Ďalšie fronty americkej obchodnej vojny sa presunú do Európy a Británie
Po uzavretí dohody s označením “fáza jedna” s Čínou, podpísaní ďalšej obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi americkými, Mexikom a Kanadou, upriamuje Trumpov obchodný tím svoju pozornosť na dohodu s Veľkou Britániou po tom, čo prebehne Brexit a na aktuálnu patovú situáciu, ktorá prebieha vo Svetovej obchodnej organizácii. Smerovanie rokovaní medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou […]
Po uzavretí dohody s označením “fáza jedna” s Čínou, podpísaní ďalšej obchodnej dohody medzi Spojenými štátmi americkými, Mexikom a Kanadou, upriamuje Trumpov obchodný tím svoju pozornosť na dohodu s Veľkou Britániou po tom, čo prebehne Brexit a na aktuálnu patovú situáciu, ktorá prebieha vo Svetovej obchodnej organizácii.
Smerovanie rokovaní medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou aj naďalej zostáva otázne, nakoľko americký obchodný front sa začína presúvať cez Atlantik. Prezident Donald Trump na začiatku minulého týždňa, počas Svetového ekonomického fóra, ktoré sa konalo v Davose vo Švajčiarsku, zdôraznil, že vzťahy medzi dvoma kontinentmi nie sú veľmi sľubné. Trump uviedol, že s európskym blokom je “veľmi ťažké jednať” a, že “Európa využila” Spojené štáty americké, no taktiež vyhlásil, že Európska únia “nemá na výber” a dohodu musí uzavrieť.
Úrad obchodného predstaviteľa prezidenta Spojených štátov amerických musí viesť komplikované rokovania s Európskou úniou a Svetovou obchodnou organizáciou, no mnohí americkí investori, by preferovali, ak by sa Spojené štáty americké zamerali na rokovania so Spojeným kráľovstvom. Zo začiatku, by sa aj dalo veriť tomu, že Spojené štáty americké a Spojené kráľovstvo by na rozdiel od namáhavých debát a recipročných reakcií, ktoré sme mohli pozorovať pri rokovaniach s Čínou, mohli rýchlo uzavrieť komplexnú dohodu. Tieto dva národy po desaťročia hájili záujmy toho druhého, či už prostredníctvom vojenských operácií na Strednom východe alebo veľkorysých obchodných dohôd. No zástupcovia obchodu na oboch stranách už varovali, že existuje niekoľko problematických tém, ktoré budú dialóg medzi Londýnom a Washingtonom komplikovať.
Podobné: Na čo by si mali investori dávať pozor v roku 2020
Veľká Británia
Formálne dialógy medzi Londýnom a Washingtonom sa nemôžu začať predtým, ako Británia opustí Európsku úniu, čo bude koncom tohto mesiaca, no niektoré z bodov, ktoré sa budú prejednávať sú už jasné. Najväčšou prekážkou v uzavretí dohody medzi Londýnom a Washingtonom bude, ak americkí vyjednávači budú trvať na lepšom prístupe do zdravotného systému Británie. Systém s označením National Health Service poskytuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých občanov a preto je veľmi dôležitým, rovnako pre konzervatívnu, tak aj labouristickú stranu.
Hoci premiér Boris Johnson opakovane vyhlásil, že National Health Service “nie je na predaj”, Donald Trump zase minulý rok vyhlásil, že program by bol súčasťou “veľkolepej” dohody medzi Veľkou Britániou a Spojenými štátmi americkými. Znepokojujúca je skutočnosť, že poskytnutie lepšieho prístupu zahraničným farmaceutickým spoločnostiam, by mohlo viesť súkromný sektor ku generovaniu ešte vyššieho zisku v oblasti, ktorá má už v súčasnosti utiahnuté opasky.
Druhou prekážkou brániacou uzavretiu dohody medzi Spojenými štátmi americkými a Spojeným kráľovstvom je záväzok Británie voči normám Európskej únie v oblasti bezpečnosti potravín. Jedny z najpopulárnejších noriem Európskej únie medzi britskými politikmi sú práve, tie ktoré sa týkajú bezpečnosti potravín. Spojené kráľovstvo sľúbilo, že odolá návrhom zo Spojených štátov amerických, aby začalo dovážať určité poľnohospodárske výrobky práve z USA. Európska únia už roky blokuje dovoz amerického hovädzieho a kuracieho mäsa plného hormónov, ktoré sa bežne umýva chlórovanou vodou. Zatiaľ čo vláda Spojených štátov amerických považuje mäso ošetrené chlórovou vodou za bezpečné, mnohí úradníci v Spojenom kráľovstve s nimi nesúhlasia. Napríklad Londýnska tajomníčka pre životné prostredie, Theresa Villiersová začiatkom tohto mesiaca informovala BCC, že “existujú právne prekážky brániace dovozu takéhoto mäsa, ktoré sa nebudú meniť.”
Toto vyhlásenie môže predstavovať pre amerického obchodného zástupcu – Roberta Lighthizera problém. Lighthizer bude zastupovať jedného z najväčších vývozcov poľnohospodárskych výrobkov na svete a rovnako aj prezidenta Spojených štátov amerických, ktorý chce ešte pred prezidentskými voľbami v roku 2020 uzavrieť obchodnú dohodu so Spojeným kráľovstvom. Lighthizer, americký kongres a prezident Trump sa budú pokúšať uzavrieť komplexnú dohodu s Veľkou Britániou, ktorá nebude zahŕňať podobné “fázy”, ku ktorým museli pristúpiť počas rokovaní s Čínou, čo bude vítanou úľavou z logistického aj optického hľadiska. Trump v minulo-mesačných voľbách poblahoželal Johnsonovi k výhre a vyjadril svoje očakávanie ohľadom “masívnej” dohody. Trump uviedol: “Británia a Spojené štáty americké budú mať po Brexite šancu uzavrieť novú obchodnú dohodu,” … “Táto dohoda má potenciál byť oveľa väčšou a lukratívnejšou ako akákoľvek dohoda, ktorá by bola uzavretá s Európskou úniou. Boris oslavujte!”
Prísnejšie normy bezpečnosti potravín stanovené Európskou úniou sú viditeľné v exporte Spojených štátov amerických do Spojeného kráľovstva. Hoci Spojené kráľovstvo v roku 2018 bolo 5. najväčším vývozným trhom Spojených štátov, poľnohospodárske produkty tvorili len zlomok z celkového množstva tovaru. Hodnota exportovaných produktov bola v roku 2018 na hodnote 66,3 miliardy amerických dolárov, pričom najviac boli zastúpené lietadlá (12 miliárd amerických dolárov) a drahé kovy a kamene (8,5 miliárd amerických dolárov). Exportované poľnohospodárske produkty mali hodnotu iba 2 miliárd amerických dolárov, hodnota exportovaného piva a vína bola vo výške 261 miliónov amerických dolárov, exportované orechy mali hodnotu 197 miliónov amerických dolárov a sójové bôby 109 miliónov amerických dolárov.
Európska únia
Spojené štáty americké musia nájsť riešenia s Európskou úniou spoločne. Trumpova nedávna služobná cesta do Davosu predstavuje typický príklad prezidentovho vyjednávania. Hoci prezident viedol “skvelú debatu” s predsedníčkou Európskej komisie – Ursulou von der Leyenovou, hneď po jej skončení sa vyhrážal uvalením obrovských ciel na automobily vyrobené v Európe. Trump v stredu v rozhovore s Joeom Kernenom zo CNBC povedal: “Európska únia využívala našu krajinu veľa rokov,” … “Ale povedal som, pozrite ak niečo nedostaneme aj my, budem nútený konať. A moje konanie vyústi vo veľmi vysoké tarify na automobily a iné produkty, ktoré prichádzajú do našej krajiny. Nechcem, aby bolo publikom nervózne. K určitému druhu dohody určite dôjde. Musia sa s nami dohodnúť. Nemajú na výber.”
Napriek Trumpovmu presvedčeniu, že Európa je zúfalá, niekoľko členských štátov Európskej únie hrozí uložením taríf pre niektoré najväčšie americké technologické konglomeráty. Francúzski zákonodarcovia v júli schválili novú daň pre veľké technologické spoločnosti ako Alphabet a Amazon, čo vyvolalo pobúrenie v Bielom dome. Trump sľúbil, že onedlho zavedie podobnú recipročnú daň pre francúzske produkty. Nakoniec sa s prezidentom Macronom dohodol na odklade týchto ciel.
Bruce Hirsh, riaditeľ spoločnosti Tailwind Global Strategies, napísal: “Prezident Trump túži po ďalších obchodných víťazstvách a stále viac sa bude stretávať s neochotou Európskej únie rokovať o poľnohospodárskych výrobkoch,” … “Zdá sa, že Európska únia sa snaží apelovať na Trumpovu ochotu uzatvárať rýchle a malé obchodné dohody, ktoré sa vo veľmi malej miere dotýkajú poľnohospodárskeho sektoru. V prípade sporu ohľadom spoločnosti Airbus a automobilového odvetvia sa ešte môže veľa toho pokaziť veľa, no prímerie uzavreté v prípade dane z digitálnych služieb je skvelým príkladom toho, že administratíva sa snaží obchodné vojny upokojiť, najmä pred americkými prezidentskými voľbami.”
Trumpova administratíva uložila tarify na európske výrobky v hodnote niekoľkých miliárd amerických dolárov. Úrad obchodného predstaviteľa prezidenta Spojených štátov amerických, začiatkom tohto roka uverejnil niekoľko zoznamov tovaru pochádzajúceho z Európy v hodnote 10 miliárd amerických dolárov, na ktoré sa plánoval zamerať. V októbri Washington uložil clá vo výške 10% na veľké civilné lietadlá a 25% tarify na poľnohospodárske produkty z Európy. Tieto sankcie zasiahli symbolické výrobky, ako je napríklad francúzske víno a taliansky syr. Tarify medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou nie sú ničím novým pre Trumpovu administratívu, ktorá v roku 2018 zaviedla 25% tarify na oceľ a 10% tarify na hliník dovezený do USA. Odpoveďou Európskej únie bolo zavedenie taríf na americké produktmi v hodnote viac ako 3 miliárd amerických dolárov, medzi ktoré patrí napríklad bourbon, jachty a motocykle.
Svetová obchodná organizácia
Spojené štáty americké sa stále nezhodujú so Svetovou obchodnou organizáciou. Lighthizer spolu so svojimi zamestnancami dúfa, že napravia to, čo považujú za súdne presahy zo strany Ženevského súdu, ktoré zahŕňajú aj rozhodnutia obmedzujúce schopnosť Spojených štátov amerických, s cieľom chrániť svojich domácich výrobcov pred importom. Lighthizer, ktorý roky pracuje ako právnik v oceliarskom priemysle, v júli uviedol: “Bohaté krajiny príliš dlho zneužívali Svetovú obchodnú organizáciu tým, že si vybavovali osobitné a diferencované zaobchádzanie.“
Podobné: Ako fungujú dlhopisy?
Lighthizer dodal: “Táto nespravodlivosť znevýhodňuje USA, ktoré hrajú podľa pravidiel, podkopáva rokovania so Svetovou obchodnou organizáciou a vytvára odlišné podmienky. Oceňujem prezidenta pri požadovaní spravodlivosti a zodpovednosti vo Svetovej obchodnej organizácie a teším sa na implementovanie prezidentových pokynov.“
No zainteresované osoby taktiež tvrdia, že tieto rozpory sú spôsobené americkým hnevom, ktorý bol vyvolaný prudkým nárastom rivalov ako je napríklad Čína, ktorí využívajú výberové a zastarané obchodné pravidlá. Vysokí americkí predstavitelia obchodu tvrdia, že sú oprávnení blokovať menovanie sudcov Svetovej obchodnej organizácií a ochromiť obchodnú organizáciu, pokiaľ sa situácia neposunie a nezačne sa riešiť čínsky trh, ktorý narušuje kapitalizmus. Americká koalícia chce čeliť pekinskému “dumpingu” – kedy jeden štát predáva produkty v Spojených štátoch amerických výrazne pod cenu, kvôli, ktorému tento spor začal.
zdroj: www.yahoo.com, www.investing.com