Európska centrálna banka ukončila rekordné zvyšovanie sadzieb
Európska centrálna banka ponechala úrokové sadzby stabilné a ukončila tak historickú sériu 10 po sebe idúcich zvyšovaní sadzieb, keďže európska menová únia balancuje na pokraji recesie a neistoty okolo globálnej ekonomiky.
Hlavné centrálne banky vrátane Federálneho rezervného systému pozastavili zvyšovanie úrokových sadzieb po rýchlej sérii zvyšovaní, keďže inflácia sa zmiernila z minuloročných maxím za niekoľko desaťročí. Teraz investori sledujú známky toho, že tvorcovia politík sa budú otáčať a začnú znižovať sadzby, aby podporili ekonomický rast, ktorý mimo USA zaostáva.
Komplikované rozhodnutia
Rozhodnutia centrálnych bankárov sťažujú nové komplikácie, ktorým čelí globálna ekonomika, vrátane vojny Izraela s Hamasom, pokračujúcej vojny Ruska proti Ukrajine a vysokých cien energií. Široký nárast globálnych výnosov dlhopisov tiež vytvára tlak na znižovanie ekonomického rastu a inflácie.
Predstavitelia ECB sa vo štvrtok (26.10.2023) dohodli, že ponechajú depozitnú sadzbu banky na úrovni 4 %, čo je rekordné maximum pre inštitúciu založenú v roku 1998.
Prezidentka ECB Christine Lagardeová naznačila, že náklady na pôžičky v eurozóne mohli dosiahnuť vrchol, keďže minulé zvyšovanie sadzieb čoraz viac zaťažuje regionálny trh s nehnuteľnosťami a bankové pôžičky.
„Veľmi silnú transmisiu menovej politiky vidíme najmä v bankovom sektore… Vieme, že nás ešte čaká viac,“ povedala Lagardeová na tlačovej konferencii.
Lagardeová priznala oslabenie ekonomiky eurozóny, keďže klesajúca výrobná produkcia sa prelieva do iných sektorov ekonomiky. Uviedla tiež, že pracovný trh, donedávna svetlý bod, sa tiež zmierňuje a vytvára menej nových pracovných miest.
Krátko po politickom vyhlásení ECB sa euro voči doláru mierne znížilo, čo odráža očakávania investorov, že sadzby v eurozóne pravdepodobne dosiahli svoj vrchol. Výnosy dlhopisov eurozóny sa znížili, a to aj v Taliansku, keďže Lagardeová naznačila, že ECB nie je pripravená rýchlejšie znižovať svoje obrovské držby vládneho dlhu eurozóny.
ECB je v zložitejšej situácii ako Fed
Predstavitelia Fedu minulý mesiac hlasovali za ponechanie úrokových sadzieb na 22-ročnom maxime a odhalili rozdiel v otázke, či by ich mali tento rok ešte raz zvýšiť. Budúci týždeň (1.11.2023) sa opäť stretnú.
ECB je v zložitejšej situácii ako Fed, pretože miera inflácie v eurozóne je vyššia ako v USA, zatiaľ čo miera hospodárskeho rastu v Európe je oveľa nižšia.
Ekonomika eurozóny stagnuje
Ekonomika eurozóny stagnuje približne rok a obchodné prieskumy naznačujú, že región by teraz mohol byť v kontrakcii. Na rozdiel od toho americká ekonomika rástla tempom 4,9 % za tri mesiace do septembra, ako ukázali zverejnené údaje, čím sa predĺžil rozdiel medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomickými blokmi.
ECB musí dohliadať aj na slabšie juhoeurópske ekonomiky, ako je Taliansko, kde výnosy 10-ročných dlhopisov nedávno vzrástli na 11-ročné maximum okolo 5 %. To zvyšuje náklady na obsluhu obrovského verejného dlhu krajiny a predražuje čerstvé deficity.
Inflácia v celej eurozóne klesla v septembri na 4,3 % z maxima viac ako 10 % v minulom roku v porovnaní s 3,7 % mierou inflácie v USA minulý mesiac.
Vyššie ceny energií zmierňujú dopyt
Nemecko, najväčšia európska ekonomika, prežíva mimoriadne spomalenie, keďže vysoké účty za energiu a zmierňujúci sa globálny dopyt zaťažujú jeho veľký výrobný sektor. Prechod na elektrické vozidlá rozpútal cenovú vojnu v globálnom automobilovom priemysle, ktorá pohlcuje marže a dostáva drahšie nemecké prémiové modely pod tlak.
Harald Wilhelm, finančný šéf nemeckej automobilky Mercedes-Benz, povedal analytikom, že táto cenová vojna naštrbila zisk spoločnosti v treťom štvrťroku, keď sa konkurenti pokúšali získať podiel na trhu.
Riziko vyššej inflácie
Jedným z rizík pre ECB je, že inflácia sa zastaví nad jej 2-percentným cieľom. Ceny energií rastú, nezamestnanosť je v celej Európe stále veľmi nízka a očakáva sa, že mzdy v nasledujúcich mesiacoch prudko vzrastú, keďže sa pracovníci v regióne snažia získať späť kúpnu silu stratenú infláciou. Zvyšovanie miezd patrí medzi faktory, ktoré sťažujú boj s infláciou.
Okrem toho hodnota eura klesla na približne 1,05 USD z 1,12 USD v júli. To zvyšuje infláciu tým, že zvyšuje cenu dovážaného tovaru.