Inflácia na Slovensku

     Väčšina rodičov a starých rodičov hovorí, ako je na Slovensku draho, vraj tak draho tu ešte nikdy nebolo. Na druhej strane však z médií počujeme, ako všetko zlacňuje, v niektorých grafoch dokonca až o 90%. Ako je to však naozaj? Pozrime sa na to teda detailnejšie.

„Poznám tri druhy klamstva. Veľké klamstvo, malé klamstvo a štatistika.“

(George Bernard Shaw)

Štatistický úrad Slovenskej republiky každý rok v januári zverejňuje informácie o miere inflácie oproti predchádzajúcemu roku, t.j. laicky povedané o koľko sa na Slovensku žije drahšie alebo lacnejšie. Ako vidno na nasledovnom grafe, posledné dva roky sa na Slovensku žije lacnejšie. Za rok 2015 zlacneli tovary a služby o 0,3%.

V tom sú ale zahrnuté všetky druhy tovarov a služieb, čiže aj také, ktoré sa netýkajú každého. Napríklad cena ropy celosvetovo klesá, takže klesá aj cena benzínu a nafty na Slovensku. Tieto nižšie ceny sa však týkajú len motoristov a to nie je každý. Prečo? Zlacneli snáď vďaka tomu lístky na MHD? SAD? Nie. Ba práve naopak. Takže platí heslo: „Ak ja zjem jedno kura a ty nebudeš mať žiadne kura, štatisticky sme zjedli obaja polku kuraťa, no v realite som ja najedený a ty hladný.“ Z tohto dôvodu  je potrebné si uvedomiť, že skutočná inflácia, ktorá sa týka všetkých je na úplne inej úrovni.

Ale to sú posledné dva roky… Čo tie roky predtým? Ako to vyzerá z dlhodobého hľadiska? Na nasledovnom grafe je vidno, že inflácia má síce klesajúci trend, ale stále nie je dlhodobo záporná.

Od vzniku SR je priemerná ročná inflácia na úrovni 6%, čo rozhodne nie je málo. Za posledných 10 rokov (2006 – 2015) na Slovensku zdraželi tovary a služby priemerne o 2,3% ročne, za posledných 5 rokov (2011 – 2015) o 1,7% každý rok. To znamená, že ak máte termínovaný účet (sporiaci účet, vkladná knižka, atď.) posledných 10 rokov s úročením 3% ročne, ste de facto na nule. Pýtate sa prečo? Veď 3% sú viac ako 2,3%. To je síce pravda, má to však malý, ale dosť dôležitý háčik. Presnejšie dva. Jeden je daň z úrokov (19%), ktorú Vám stiahnu hneď po pripísaní tých 3%. Tie tam teda máte možno sekundu, čistý výnos sa pohybuje potom na úrovni 2,43%. Nesmieme zabudnúť ani na háčik číslo 2, ktorým sú poplatky. Keď ich odrátame, dostávame sa niekde na úroveň 2,3% a tým pádom síce nie sme v strate, ale ani sme nič nezarobili. Hlavne, že sme mali nadštandardné 3 percentá p.a.

Na poslednom grafe je znázornený príklad tovarov a služieb, ako sa vyvíjali ich ceny.

Z uvedeného vyplýva, že tovary a služby, ktoré sme si mohli v roku 1993 kúpiť v prepočte za 1000€, dnes kúpime za 3791,39€, čo je celkovo nárast o 279,1%! Aby sme sa teda vyhli „konfiškácii nášho majetku“ vplyvom inflácie, musíme sa dlhodobo zabezpečovať nadinflačne, nadpoplatkovo, t.j. nad 6 – 7% p.a. Ako? Že sa to nedá? Ale dá…

 Autor: Pavol Jávor

 Zdroj:Štatistický úrad,  FOTO: financnytrh.com