Tretina obyvateľov EÚ nie je schopná čeliť nečakaným finančným výdavkom
Krízové situácie dokážu najlepšie preveriť našu finančnú pripravenosť. Práve súčasná pandémia môže byť pre rozpočty mnohých jednou z najväčších skúšok. Až pre tretinu Európanov by však mohlo byť problémom zvládnuť nepredvídateľné výdavky aj bez jej vypuknutia. O neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom u tretiny obyvateľov EÚ informoval Eurostat. Ten zverejnil najnovšiu štatistiku mapujúcu pripravenosť Európanov na výdavky ako […]
Krízové situácie dokážu najlepšie preveriť našu finančnú pripravenosť. Práve súčasná pandémia môže byť pre rozpočty mnohých jednou z najväčších skúšok. Až pre tretinu Európanov by však mohlo byť problémom zvládnuť nepredvídateľné výdavky aj bez jej vypuknutia.
O neschopnosti čeliť nečakaným finančným výdavkom u tretiny obyvateľov EÚ informoval Eurostat. Ten zverejnil najnovšiu štatistiku mapujúcu pripravenosť Európanov na výdavky ako napríklad operácie, pohreby, oprava auta a pod. Štúdia síce vychádza z čísel za rok 2019, no aj tie napovedia o súčasnej ekonomickej kondícii európskych domácností dosť.
Ohrozených je 32 % obyvateľov EÚ
Za rok 2019 sa k tejto ohrozenej skupine hlásil zhruba každý tretí obyvateľ EÚ. Podľa čísel Eurostatu dosiahol podiel ľudí neschopných čeliť týmto nečakaným výdavkom presne 32 %. Zverejnené údaje tak znamenajú relatívne dobré výsledky. Až dve tretiny Európanov sú totiž pripravené a schopné prežiť napriek finančným turbulenciám.
Ohrozených je opäť o niečo menej
Najnovší výsledok je považovaný za dobrý aj kvôli potvrdeniu klesajúceho trendu. S tým súvisí ďalší pokles podielu Európanov nepripravených na nečakané výdavky. V porovnaní s doterajším rekordom spred niekoľkých rokov sa znížil o 8 %. Doteraz namerané maximum sa v roku 2012 vyšplhalo až na 40 %.
Koronavírus môže podiel zvýšiť
Klesajúcemu trendu by mohlo už čoskoro odzvoniť. 32 % podiel ohrozených sa môže dvihnúť práve kvôli koronavírusu. Analytici síce neočakávajú prekonanie doterajšieho maxima spred 8 rokov, no očakávaný výsledok sa k nemu môže priblížiť. Následne ale môže znovu poklesnúť. Niektoré domácnosti sa totiž v rámci priebehu pandémie začnú na nepredvídateľné výdavky pripravovať oveľa zodpovednejšie, čo povedie práve k zníženiu uvedeného podielu.
Najmenej pripravení sú Chorváti
Najmenej zo všetkých národov EÚ si s dobrou finančnou kondíciou lámu hlavu v Chorvátsku. Podľa Eurostatu sa jedná o krajinu, kde je na nečakané výdavky pripravený len zhruba každý druhý Chorvát. Za rok 2019 spadalo do skupiny ohrozených až 52 % Chorvátov, vďaka čomu sa krajina stala aktuálne jedným z 2 štátov prekračujúcich hranicu 50 %.
5 štátov EÚ s najvyšším podielom:
1. Chorvátsko |
52 % |
2. Lotyšsko |
50 % |
3. Grécko |
48 % |
4. Cyprus |
48 % |
5. Litva |
47 % |
Zdroj: ec.europa.eu
Najlepšie sú na tom ľudia z Malty
Malý južanský štátik stojí presne na opačnom konci, aspoň čo sa týka podielu ľudí schopných zvládať aj tie najneočakávanejšie výdavky. Najmenej pripravené Chorvátsko za ním zaostáva o celých 37 %. Podiel na Malte totiž dosahuje iba 15 %, čo je až o 5 % menej ako v ďalších krajinách s najlepšie pripravenými obyvateľmi.
5 štátov EÚ s najnižším podielom:
1. Malta |
15 % |
2. Švédsko |
20 % |
3. Rakúsko |
20 % |
4. Luxembursko |
20 % |
5. Česko |
22 % |
Zdroj: ec.europa.eu
V čase pandémie sú štatistiky poukazujúce na finančnú kondíciu ľudí dosť veľkou pomôckou. Tá, ktorá sleduje pripravenosť obyvateľov na nečakané výdavky, môže celkom dobre poslúžiť aj vládam pri príprave efektívnych sociálnych balíčkov. Vďaka nim majú ohrození obyvatelia šancu zlepšiť svoju situáciu a tým prispieť k zníženiu stále dosť vysokého podielu Európanov so slabou alebo žiadnou schopnosťou zvládnuť všetky nečakané výdavky.
Zdroje: ec.europa.eu