Týždeň v skratke: ECB znížila úrokovú sadzbu na 2,5 %

Európska centrálna banka znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu na 2,5 %, čo predstavuje šiesty pokles od minulého roka. Tento krok však sprevádza zmena rétoriky naznačujúca možnú prestávku v ďalšom znižovaní sadzieb. Prezidentka ECB Christine Lagarde zdôraznila, že budúce rozhodnutia budú závisieť od ekonomických dát, pričom rastúca neistota a nemecké plány na masívne investície do obrany a infraštruktúry môžu výrazne ovplyvniť ďalší vývoj.

ECB znížila úrokovú sadzbu na 2,5 % a naznačila možnú prestávku v ďalších krokoch

Európska centrálna banka (ECB) znížila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu na 2,65 %. Tento krok, ktorý bol očakávaný, predstavuje už šiesty pokles od júna minulého roka, keď sa sadzba nachádzala na rekordnej hodnote 4,5 %. Vtedajší nárast úrokových sadzieb bol reakciou na prudko rastúcu infláciu. Teraz však ECB signalizuje zmenu prístupu a možnú prestávku v ďalšom znižovaní sadzieb.

V oficiálnom vyhlásení ECB uviedla, že „monetárna politika sa stáva významne menej reštriktívnou“. Táto formulácia naznačuje opatrnejší prístup v porovnaní s predchádzajúcim vyjadrením, že „monetárna politika zostáva reštriktívnou“. Prezidentka ECB Christine Lagarde zdôraznila, že táto zmena nie je bezvýznamná a signalizuje nový smer. Podľa nej budú ďalšie rozhodnutia závisieť od ekonomických údajov. Lagarde tiež uviedla, že rozhodnutie o znížení sadzieb nečelilo odporu, hoci rakúsky guvernér centrálnej banky Robert Holzmann sa hlasovania zdržal.

Po tomto rozhodnutí obchodníci upravili svoje očakávania ohľadom budúcich krokov ECB. Hoci stále predpokladajú ďalšie zníženie o štvrť percentuálneho bodu tento rok, pravdepodobnosť druhého poklesu v roku 2025 klesla zo 85 % na približne 70 %.

Inflácia v eurozóne klesla z vrcholu 10,6 % v októbri 2022 na 2,4 % vo februári tohto roka. Súčasná úroveň sadzieb je najnižšia od februára 2023. Vývoj európskej ekonomiky však môže ovplyvniť plán Nemecka na masívne investície do obrany a infraštruktúry. Tieto opatrenia by mohli zdvojnásobiť očakávaný rast nemeckej ekonomiky na 2 % v budúcom roku.

ECB zároveň znížila svoju prognózu rastu HDP eurozóny pre rok 2025 na iba 0,9 %, čo predstavuje už šiestu po sebe idúcu revíziu smerom nadol. Lagarde upozornila, že vysoká neistota doma aj v zahraničí brzdí investície a problémy s konkurencieschopnosťou oslabujú export. Na druhej strane však zvýšené výdavky na obranu a infraštruktúru môžu podporiť rast a zvýšiť infláciu prostredníctvom vyššieho dopytu.

Pred rozhodnutím ECB ekonómovia Goldman Sachs uviedli, že nemecké plány financované dlhom môžu zmierniť tlak na ECB, aby ďalej znižovala úrokové sadzby pod hranicu 2 %. ECB zároveň zvýšila svoju prognózu inflácie pre tento rok z decembrových 2,1 % na 2,3 %, čo odráža vyššie ceny energií. Centrálna banka však uviedla, že väčšina ukazovateľov základnej inflácie naznačuje splnenie cieľa 2 %.

Trumpova vláda mení kurz v obchodnej politike s Mexikom a Kanadou

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa výrazne ustúpila od svojej hrozby uvalenia plošných 25% ciel na Mexiko a Kanadu. Tento krok predstavuje významný ústup od jej agresívnej obchodnej agendy.

Trump podpísal výkonné nariadenie, ktoré poskytuje mesačný odklad ciel pre všetok tovar spĺňajúci pravidlá obchodnej dohody USMCA z roku 2020. Toto rozhodnutie prichádza po turbulentnom týždni, ktorý otriasol finančnými trhmi a napäl diplomatické vzťahy USA s ich kľúčovými obchodnými partnermi.

Biely dom naznačil možnosť ďalších úľav pre Kanadu a Mexiko po 2. apríli, ak tieto krajiny preukážu účinný boj proti pašovaniu fentanylu. Táto náhla zmena politiky kontrastuje s Trumpovým nedávnym vyhlásením v Kongrese, kde obhajoval plán ciel.

Uvalenie ciel vyvolalo prudkú reakciu na trhoch a plány odvetných opatrení zo strany Kanady a Mexika. Index S&P 500 v dôsledku toho stratil všetky svoje povolebné zisky.

Minister obchodu Howard Lutnick zdôraznil, že krátkodobé výkyvy na akciovom trhu nebudú určujúcim faktorom obchodnej politiky USA. Tento obrat v Trumpovej administratíve je ďalším príkladom chaotického zavádzania politiky, ktoré znepokojuje obchodných partnerov Ameriky.

Najnovšie údaje ukázali, že obchodný deficit USA v januári dosiahol rekordných 131,4 miliardy dolárov, čo ekonómovia čiastočne pripisujú snahe firiem vytvoriť zásoby pred očakávaným uvalením ciel.

Americký automobilový priemysel, ktorý má úzko prepojené dodávateľské reťazce naprieč všetkými tromi krajinami, intenzívne loboval proti vysokým clám. Analýza ekonóma Kylea Handleyho ukázala, že len malé percento automobilových dovozov z Kanady a Mexika nespĺňa pravidlá USMCA.

Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER
HABERL Wealth Management