Týždeň v skratke: Fed znižuje úrokové sadzby o 0,5 % a signalizuje začiatok uvoľňovania politiky
Rozhodnutie americkej centrálnej banky predstavuje míľnik v dvojročnom boji proti inflácii
Federálny rezervný systém znižuje úrokové sadzby
Federálny rezervný systém v stredu (18. 9. 2024) znížil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu a naznačil ďalšie znižovania, čím spustil prvý cyklus uvoľňovania od začiatku pandémie.
Prvé zníženie úrokov za viac ako štyri roky zanechalo cieľovú sadzbu federálnych fondov v rozmedzí 4,75 % až 5 %. Členka Federálneho výboru pre voľný trh, Michelle Bowmanová, hlasovala za zníženie o štvrť percentuálneho bodu, čím sa stala prvou guvernérkou Fedu od roku 2005, ktorá nesúhlasila s rozhodnutím o úrokových sadzbách.
Zníženie o pol bodu naznačuje, že americká centrálna banka sa snaží predísť oslabeniu ekonomiky USA a trhu práce po viac ako roku držania úrokových sadzieb na najvyššej úrovni od roku 2001.
Poslednýkrát, keď Fed znížil sadzby o viac ako štvrť bodu, bolo počas pandémie COVID-19, ktorá zasiahla globálnu ekonomiku v roku 2020.
„Ekonomika USA je v dobrom stave a naše dnešné rozhodnutie je navrhnuté tak, aby to tak zostalo,“ povedal predseda Fedu Jay Powell na stredajšej tlačovej konferencii. „Toto prehodnotenie našej politiky pomôže udržať silu ekonomiky a trhu práce a umožní ďalší pokrok v inflácii, keď začíname proces prechodu na neutrálnejšiu politiku.“
Powell zdôraznil, že úrokové sadzby nie sú na „preddefinovanej“ ceste, a upozornil, že ak inflácia zostane zvýšená, Fed môže „spomaliť uvoľňovanie politiky“. Na druhej strane uviedol, že centrálna banka je pripravená reagovať, ak by došlo k nečakanému oslabeniu trhu práce.
Podľa najnovšej „dot plot“ prognózy predstaviteľov Fedu väčšina očakáva, že sadzba klesne do konca roku 2024 na 4,25 % až 4,5 %, čo naznačuje ďalšie veľké zníženie o pol bodu na jednom z dvoch zostávajúcich zasadnutí tento rok alebo dve zníženia o štvrť bodu. Celkovo ide o výraznejšie zníženie, než očakávala väčšina predstaviteľov v júni.
Predstavitelia očakávajú, že sadzba federálnych fondov klesne o ďalší percentuálny bod v roku 2025 a do konca toho roka dosiahne 3,25 % až 3,5 %. Do konca roku 2026 by mala klesnúť tesne pod 3 %.
Stredajšie rozhodnutie je míľnikom pre centrálnu banku po viac ako dvojročnom boji proti inflácii, a významným momentom v prezidentských voľbách.
Zníženie nákladov na pôžičky bude prínosom pre demokratickú kandidátku Kamalu Harrisovú, ktorej kampaň čelila nespokojnosti voličov kvôli vysokým životným nákladom, aj keď americká ekonomika rástla.
Prezident Joe Biden uvítal krok Fedu a na sociálnej sieti X napísal: „Práve sme dosiahli dôležitý moment: Inflácia a úrokové sadzby klesajú, zatiaľ čo ekonomika zostáva silná. Kritici tvrdili, že to nie je možné, ale naše politiky znižujú náklady a vytvárajú pracovné miesta.“
Rast pracovných miest však v posledných mesiacoch spomalil a ďalšie ukazovatele dopytu, ako napríklad voľné pracovné miesta, tiež klesli, aj keď počet Američanov žiadajúcich o podporu v nezamestnanosti zostáva historicky nízky.
Fed jasne uviedol, že nechce ďalšie oslabenie trhu práce, pričom má obavy, že príliš dlho čakal na uvoľnenie svojho vplyvu na ekonomiku znížením nákladov na pôžičky.
Google vyhral odvolanie proti pokute vo výške 1,5 miliardy eur
Google vyhral odvolanie proti pokute vo výške 1,5 miliardy eur za porušenie hospodárskej súťaže, ktorú mu udelila Európska komisia. Toto víťazstvo predstavuje veľký úspech pre technologického giganta, ktorý čelí stále väčšej pozornosti zo strany regulačných úradov v Bruseli.
V stredu (18.09.2024) Európsky súd prvého stupňa uviedol, že aj keď súhlasí s väčšinou hodnotení komisie, že spoločnosť zneužívala svoje dominantné postavenie na blokovanie konkurenčných online inzerentov, zrušil pokutu udelenú Googlu v tomto prípade.
Pri začatí tejto žaloby v roku 2019 Margrethe Vestagerová, vedúca hospodárskej súťaže EÚ, obvinila Google z toho, že medzi rokmi 2006 a 2016 uplatňoval protisúťažné obmedzenia na webových stránkach tretích strán. Pokutu vo výške 1,5 miliardy eur odôvodnila „závažnou a dlhodobou povahou“ porušenia.
Súd v Luxemburgu však zistil, že komisia nezohľadnila všetky relevantné okolnosti pri posudzovaní trvania zmluvných ustanovení, ktoré považovala za neférové.
Komisia, ktorá sa pravdepodobne odvolá, uviedla, že vzala na vedomie rozhodnutie a bude ho dôkladne študovať a zvažovať ďalšie kroky.
Google vyhlásil: „Tento prípad sa týka veľmi úzkej skupiny textových reklám, ktoré boli umiestnené na obmedzenom počte webových stránok. Už v roku 2016 sme upravili naše zmluvy, aby sme odstránili príslušné ustanovenia, ešte pred rozhodnutím komisie. Teší nás, že súd uznal chyby v pôvodnom rozhodnutí a zrušil pokutu. Pozorne si preštudujeme plné znenie rozhodnutia.“
Tento prípad je jedným z troch, ktoré EÚ vedie proti Googlu v posledných rokoch, a ktoré celkovo viedli k pokutám vo výške približne 8,25 miliardy eur. Kritici tvrdia, že trh s online reklamou už technologický gigant ovládol a protimonopolné opatrenia prichádzajú príliš neskoro a sú neefektívne.
Vestagerová, ktorá sa v najbližších týždňoch chystá odstúpiť zo svojej funkcie antimonopolnej komisárky, opakovane obviňuje technologické giganty z toho, že nerešpektujú pravidlá EÚ.
BlackRock a Microsoft plánujú 30-miliardový fond na investície do AI infraštruktúry
BlackRock pripravuje spustenie investičného fondu v hodnote viac ako 30 miliárd dolárov spolu s technologickým gigantom Microsoft, ktorý bude zameraný na budovanie dátových centier a energetických projektov, aby pokryl rastúce nároky spojené s umelou inteligenciou (AI).
Táto finančná spolupráca, ktorú BlackRock rozbieha cez svoju novú investičnú jednotku pre infraštruktúru, Global Infrastructure Partners, bude jedným z najväčších investičných fondov na Wall Street. Generálnymi partnermi fondu sú Microsoft a MGX, investičná spoločnosť podporovaná Abu Dhabi. Nvidia, rýchlo rastúci výrobca čipov, bude poskytovať rady týkajúce sa dizajnu a integrácie tovární.
Cieľom tohto fondu je riešiť obrovské nároky na energiu a digitálnu infraštruktúru, ktoré prichádzajú s vývojom AI produktov. AI technológia vyžaduje oveľa viac výpočtového výkonu a energie než predchádzajúce technologické inovácie, čo predstavuje výzvu pre súčasnú energetickú infraštruktúru.
Názov fondu bude Global AI Investment Partnership a cieľom je získať až 30 miliárd dolárov v podobe kapitálových investícií a ďalších 70 miliárd dolárov vo forme dlhového financovania.
Tento fond bude prvým veľkým fondom od Global Infrastructure Partners od chvíle, keď súhlasili s akvizíciou BlackRockom za 12,5 miliardy dolárov. Táto dohoda má byť uzatvorená v októbri.
Nový fond je ďalším z viacerých investičných nástrojov, ktoré vytvárajú veľkí správcovia aktív, aby pokryli neustále rastúci dopyt po energii pre generatívnu AI a cloud computing. Microsoft už začiatkom tohto roka podporil investíciu 10 miliárd dolárov do obnoviteľných energetických projektov vybudovaných kanadskou spoločnosťou Brookfield Asset Management. Microsoft sa zaviazal, že do roku 2030 bude všetku svoju spotrebovanú energiu nahrádzať energiou bez uhlíkovej stopy.
Brad Smith, prezident Microsoftu, zdôraznil: „Krajina aj svet budú potrebovať viac kapitálových investícií na urýchlenie vývoja potrebnej infraštruktúry pre AI. Tento krok je dôležitým krokom vpred.“
MGX, vytvorená tento rok s podporou suverénneho fondu Abu Dhabí Mubadala, má za cieľ podporiť rozvoj krajiny v oblasti AI. Spoločnosť tiež rokuje o investícii do ďalšieho kola financovania Open AI.
Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že celosvetová spotreba elektrickej energie v dátových centrách môže do roku 2026 presiahnuť 1 000 terawatthodín, čo je viac ako dvojnásobok spotreby v roku 2022.
Generálny riaditeľ Nvidie, Jensen Huang, uviedol: „Zrýchlené výpočty a generatívna AI vytvárajú rastúcu potrebu infraštruktúry pre AI, ktorá je kľúčom k ďalšej priemyselnej revolúcii.“
V USA, kde sa nachádza tretina svetových dátových centier, po prvýkrát za dve desaťročia výrazne rastie dopyt po elektrickej energii, a to aj vďaka týmto energeticky náročným zariadeniam. Podľa správy Grid Strategies sa päťročné prognózy rastu dopytu po elektrickej energii v USA za posledný rok takmer zdvojnásobili, z 2,6 % na 4,7 %.
Martin Krištoff
PORTFOLIO MANAGER