Ako fungujú negatívne úrokové sadzby?

Nie nerozprávame sa o alternatívnom vesmíre, k takejto situácii dochádza v okamihu, keď úrokové sadzby dosiahnu záporné hodnoty.

Negatívne úrokové sadzby nie sú veľmi konvenčným ekonomickým konceptom, ktorý môže úplne pozmeniť odvetvie bankovníctva. Predseda Federálneho rezervného systému Jerome Powell v poslednej dobe opakovane prezentoval nápad zníženia nákladov spojených s pôžičkami v Spojených štátoch amerických. Spotrebiteľom sa ale táto myšlienka nemusí celkom pozdávať. Už v súčasnosti môžeme pozorovať pokles výnosov amerických vládnych dlhopisov na rekordné minimá a úroveň úrokových sadzbieb Federálneho rezervného systému sa čoraz viac približuje k nule.

Niektoré centrálne banky v Európe a Japonsku už teraz ponúkajú záporné úrokové sadzby a výnosy amerikých krátkodobých vládnych dlhopisov, ktorých doba splatnosti je maximálne jeden rok, klesli pod nulu. Zavedenie týchto politík však prináša zmiešané výsledky a môžu spôsobiť oveľa viac problémov, ako reálnych riešení.

Je to podobné, ako keď strieľate špagety o stenu a testujete, či sú uvarené. Zatiaľ však nebolo preukázané, že záporné úrokové sadzby sú efektívne. Stále ide zatiaľ len o experiment.”

V tomto článku vám povieme všetko, čo potrebujete vedieť o negatívnych úrokových sadzbách, o tom, ako fungujú, a aké sú ich dôsledky.

Čo sú negatívne úrokové sadzby?

O záporných úrokových sadzbách sa môžeme rozprávať vtedy, keď výška úrokovej sadzby klesne pod nulovú hodnotu. K príkladu si zoberieme najväčší finančný trh sveta – USA. Môže k tomu dôjsť z dvoch rôznych dôvodov: výnosy amerických vládnych dlhopisov klesnú pod nulu, alebo pod nulu klesne sadzba fondov Federálneho rezervného systému.

Náklady na prijaté pôžičky sú referenčným bodom pre ostatné sadzby v rámci ekonomiky. Keď Federálny rezervný systém odhlasuje navýšenie úrokových sadzieb pre ľudí, znamená to, že pôžičky zdražejú a ekonomický rast sa spomalí. Keď sa úradníci rozhodnú úrokové sadzby znížiť, pôžičky zlacnejú, ekonomika je poháňaná vpred a v neposlednom rade to pôsobí ako stimul pre rast ekonomiky.

Pravdepodobne vám to môže pripadať takmer nemožné, no naozaj je to realitou. Negatívne úrokové sadzby môžeme v súčasnosti pozorovať vo viacerých vyspelých krajinách. Ide napríklad o krajiny ako Nemecko, Francúzsko, Dánsko a Holandsko. Úrokové sadzby v minulosti klesli pod nulu aj v Belgicku.

Švédska banka Riksbank, ktorá je najstaršou centrálnou bankou na svete, bola jedna z prvých bánk, ktorá v roku 2009 zaviedla záporné úrokové sadzby. Avšak technicky, negatívne úrokové sadzby boli po prvýkrát zavedené Centrálnou bankou Dánska. V súčasnosti je úroková sadzba Európskej centrálnej banky pre vklady na hodnote mínus 50 bázických bodov. Cieľová sadzba Centrálnej banky Japonska je mínus 10 bázických bodov.

Negatívne úrokové sadzby sú jedným z nekonvenčných nástrojov, ktorý krajiny využívajú od celosvetovej finančnej krízy. Ak sa pozriete do akejkoľvek tradičnej učebnice ekonomiky, nenájdete žiadnu zmienku o záporných úrokových sadzbách. Ide o experiment, ktorý krajiny začali uskutočňovať v poslednom desaťročí. Tento nástroj v najvyššej miere využíva Európska centrálna banka a Centrálna banka Švédska.

Ako negatívne úrokové sadzby fungujú?

Namiesto toho, aby vám banka platila za to, že ste svoje peniaze uložili na sporiaci účet alebo do vkladového certfikátu, ktorý vám daná banka ponúka, (teoreticky) by ste vy mali platiť banke za to, že drží vaše finančné prostriedky. Ide o akýsi poplatok za uskladnenie. A namiesto toho, aby ste vy platili banke úroky za pôžičku, môžete v tomto prípade na úrokoch zarobiť. Záporné úrokové sadzby otočia celý bankový systém hore nohami.

Negatívne úrokové sadzby však nie sú zavedené zo dňa na deň. Väčšinou sú odvodené od federálnej sadzby fondov Federálneho rezervného systému. Ak sa úradníci rozhodnú znížiť referenčný bod pre poskytovanie pôžičiek a úverov, začnú komerčným bankám účtovať poplatok za uloženie svojich rezerv na účtoch Federálneho rezervného systému. Banky potom budú nútené preniesť tieto poplatky na svoje spotrebiteľské produkty.

Výnosy z dlhopisov však môžu na záporné hodnoty klesnúť aj bez pomoci Federálneho rezervného systému. Aby sme si vysvetlili prečo, je dôležité si pripomenúť ako fungujú výnosy z dlhopisov: keď ceny stúpnu, výnosy z dlhopisov klesnú. To znamená, že zvýšený dopyt po dlhopisoch môže spôsobiť, že ich výnosy klesnú pod úroveň 0 percent. Technicky povedané, dlhopis s negatívnym výnosom je jednoducho taký dlhopis, na ktorom zarobíte menej, ako ste do neho na začiatku investovali.

Pre vysvetlenie: “V prípade dlhopisov s negatívnym výnosom bola cena taká vysoká, že ani na príjmoch z kupónov počas celej doby splatnosti dlhopisu, nezískate taký vysoký profit, aby sa vyrovnal pôvodnej istine.”

Aký je účel záporných úrokových sadzieb?

Centrálne banky zaviedli negatívne úrokové sadzby z rôznych dôvodov. Primárnym dôvodom je vytvorenie si určitej finančnej rezervy pre horšie ekonomické časy. Záporné úrokové sadzby podnecujú poberanie nových pôžičiek a teda aj míňanie peňazí, čo zase zvýši infláciu a znehodnotí menu krajiny, čo podporí obchod.

Po skončení Veľkej hospodárskej recesie sa centrálne banky všade po svete snažili oživiť vlastné ekonomiky. Federálny rezervný systém znížil svoju úrokovú sadzbu na nulu a spustil program nákupu dlhopisov, čím znížil aj sadzby na dlhopisoch s dlhou dobou splatnosti. Európska centrálna banka a Centrálna banka Japonska sa však pokúsili zájsť ešte ďalej.

Tieto dve banky sa obávali deflácie a stavili na to, že záporné úrokové sadzby podnietia poberanie nových pôžičiek a následné míňanie týchto finančných prostriedkov. Koniec koncov, prečo by mali spotrebitelia držať svoje peniaze na účtoch v bankách, ak si môžu požičať ďalšie peniaze a ešte na tom profitovať?

Negatívne úrokové sadzby majú v skutočnosti stimulovať tok úverov a predovšetkým podporiť spotrebiteľov a investorov, aby viac riskovali. Ich účelom je motivovať ľudí, aby si požičiavali stále viac peňazí a riskovali.

Úradníci taktiež rozmýšľali nad skutočnosťou, že by záporné úrokové sadzby mohli znehodnotiť menu krajiny. Vytlačilo by to zahraničných investorov a vyvolalo nárast dopytu po exporte danej krajiny. A to je jedným z hlavných dôvodov prečo americký prezident Donald Trump vyvíjal v roku 2019 tlak na Federálny rezervný systém, aby znížil úrokovú sadzbu na “nulu alebo nižšie”.

Aké sú hlavné následky negatívnych úrokových sadzieb?

Odborníci tvrdia, že záporné úrokové sadzby nie vždy vedú k následkom, ktoré by sme mohli očakávať. Táto skutočnosť vyvoláva obavy týkajúce sa fungovania bánk a ich ziskovosti v prípade, že sú zavedené negatívne úrokové sadzby.

Veritelia chcú získať určitú kompenzáciu za to, že poskytujú pôžičky potencionálne riskantným dlžníkom. Ak úrokové sadzby dosiahnu negatívnu úroveň je veľmi nepravdepodobné, aby ste dostali nejaké peniaze za to, že si vezmete hypotéku alebo pôžičku na auto. Okrem toho možno vám banky takúto pôžičku ani neposkytnú. Z obchodného hľadiska to banky vôbec nechcú robiť. Úrokové sadzby síce môžu byť nízke, no táto skutočnosť neeliminuje riziko spojené s poskytovaním pôžičiek.

Veritelia okrem iného zarábajú aj na úrokoch. Zavedenie záporných úrokových sadzieb by však znížilo ich zisky a koniec koncov mohlo viesť k tomu, že by ich to odradilo poskytovať ďalšie pôžičky, čo by zbytočne spomalilo ekonomiku. Presne k tomu došlo vo viacerých krajinách, ktoré negatívne úrokové sadzby zaviedli.

Existujú aj ďalšie obavy týkajúce sa skutočnosti, že spotrebiteľské produkty s negatívnym výnosom, by mohli spôsobiť náhle vyberanie vkladov v bankách. Ľuďom, by sa v tomto prípade viac oplatilo držať svoje peniaze doma pod matracom. Najmä kvôli týmto obavám sú banky zdráhavejšie pri prijímaní negatívnych úrokových sadzieb.

Zároveň príliš nízka miera záporných úrokových sadzieb by mohla banky odradiť od toho, aby svoje depozity vkladali do Federálneho rezervného systému. Namiesto toho, by sa mohli rozhodnúť konvertovať svoje finančné rezervy na menu, čo by mohlo zaťažiť finančný systém. Mnohí odborníci zdôrazňujú, že stále nevieme ako nám záporné úrokové sadzby môžu pomôcť a preto máme počítať s prípadnými ekonomickými ťažkosťami.