Čo sú dlhopisy?

Spoločnosti, samosprávy, štáty a vlády používajú dlhopisy na financovanie rôznych projektov a operácií. Majitelia dlhopisov sú veriteľmi. Údaje, ktoré dlhopis musí obsahovať zahŕňajú, dátum splatnosti menovitej hodnoty a podmienky vyplácania premenlivého alebo pevného úroku (výnosu) majiteľovi.

Emitenti dlhopisov

Vlády (na všetkých úrovniach) a spoločnosti zvyčajne používajú dlhopisy, aby si mohli požičať peniaze. Vlády musia financovať výstavbu ciest, škôl, priehrad a rôznych druhov ďalšej infraštruktúry. Náhle prepuknutie vojny, by taktiež vyžadovalo náhle zvýšenie finančných rezerv.

Takto si často vypožičiavajú peniaze aj firmy, na zväčšovanie svojich podnikov, na nákup nehnuteľností a vybavenia, na realizáciu výnosných projektov, na výskum a rozvoj alebo prijatie nových zamestnancov. Problém, s ktorým sa musia veľké spoločnosti vysporiadať je, že obyčajne potrebujú oveľa viac peňazí, ako sú bežné banky schopné im poskytnúť. Dlhopisy sú riešením tohto problému, nakoľko umožňujú rôznym investorom prevziať úlohu veriteľov. Trh totiž dovolí tisícom investorov požičať časť z kapitálu, ktorý spoločnosť potrebuje. Okrem toho trh umožňuje veriteľom predať svoje dlhopisy iným investorom alebo ich kúpiť, dlho po tom, čo pôvodná spoločnosť navýši svoj kapitál.

Hlavné charakteristiky

• Dlhopisy sú časťami korporátneho dlhu, ktorá je emitovaný spoločnosťami.
• Dlhopis sa označuje ako nástroj s pevným výnosom, nakoľko je veriteľovi pravidelne vyplácaný výnos.
• Medzi bežné dlhopisy patria aj variabilné alebo s pohyblivým výnosom.
• Ceny dlhopisov sú nepriamo úmerné výnosom, teda keď výnos smeruje nahor, cena dlhopisov ide nadol a naopak.
• Dlhopisy majú dátum splatnosti, kedy musí byť vyplatená nominálna hodnota dlhopisu.

Ako dlhopisy fungujú?

Dlhopisy sa bežne označujú ako cenné papiere s pevným výnosom a sú jednou z troch tried aktív, s ktorými sú zvyčajne oboznámení individuálni investori, spolu s akciami a peňažnými ekvivalentami. Mnoho korporátnych alebo štátnych dlhopisov je dostupných na verejnom trhu, iné sú predajné na mimo burzovom trhu (OTC) alebo priamo od veriteľa.

Ak firmy alebo iné právnické osoby potrebujú získať peniaze na financovanie nových projektov, ale aj už spustených projektov alebo refinancovanie existujúcich dlhov, môžu vykonať predaj dlhopisov priamo investorom. Dlžník (eminent) vydá dlhopis, ktorý bude zahŕňať podmienky pôžičky, úroky a dátum kedy musí byť vypožičaná suma (nominálna hodnota dlhopisu) vyplatená (dátum splatnosti). Úrok (kupón) predstavuje zisk, ktorý majiteľ dlhopisu získava za požičanie financií emitentovi. Úrok, ktorý určuje splátky sa označuje aj za kupón.

Počiatočná cena väčšiny dlhopisov je stanovená na nominálnu hodnotu, zvyčajne na hodnote 100 alebo 1000 amerických dolárov. Aktuálna trhová cena dlhopisu závisí od viacerých faktorov: úverového ratingu emitenta, dĺžky obdobia do vypršania splatnosti a porovnania úroku a úrokovej sadzby v danom čase. Nominálna hodnota dlhopisu je suma, ktorá bude vyplatenou v dátume splatnosti.

Väčšinu dlhopisov, môže ich pôvodný majiteľ, po vydaní predať iným investorom. Inými slovami, keď raz investor kúpi dlhopisy nemusí ich vlastniť až do dátumu ich splatnosti. Taktiež je bežnou praxou, že dlžník spätne odkúpi dlhopisy, ak výnosy poklesnú, alebo ak sa jeho situácia zlepší a vydá nové dlhopisy za nižšiu cenu.

Charakteristika dlhopisov

Väčšina dlhopisov zdieľa spoločné znaky:

• Nominálna (menovitá) hodnota predstavuje výšku dlžnej sumy, ktorú sa emitent zaväzuje splatiť v stanovenom termíne, čo je to taktiež referenčná suma, ktorú používa emitent pri výpočte úroku. Pre príklad povedzme, že investor kúpi dlhopis za 1000 amerických dolárov a iný investor kúpi ten istý dlhopis neskôr, v zľave za 980 dolárov. Keď nastane splatnosť, nominálna hodnota oboch dlhopisov bude 1000 dolárov.
• Výnos je percentuálne vyjadrený úrokom, ktorý emitent zaplatí. Napríklad, 5% výnos znamená, že držiteľ dlhopisu ročne dostane 5% z 1000 dolárov (nominálna hodnota) = 50 dolárov.
• Dátum splatnosti je dátumom, kedy musí emitent zaplatiť výnos. Platby môžu byť vyplácané v ľubovoľných intervaloch, ale štandardne sa používajú polročné platby (ale aj iné časové intervaly).
• Dátum splatnosti je dátumom, ku ktorému bude dlhopis splatný a emitent vyplatí držiteľovi dlhopisu nominálnu hodnotu dlhopisu.
• Cena emisie (emisný kurz) predstavuje cenu dlhopisu na primárnom trhu, za ktorú emitent dlhopis predáva.

Hlavnými faktormi, ktoré majú vplyv na určovanie výnosu dlhopisu predstavuje úverový rating a čas do splatnosti. Ak má emitent chabý úverový rating, riziko nesplatenia dlhu je vyššie a tak platí aj vyššie výnosy. Dlhopisy, ktoré majú veľmi dlhú dobu splatnosti taktiež zvyčajne platia vyššiu hodnotu výnosu. Táto kompenzácia je spôsobená tým, že držiteľ dlhopisu je na dlhší čas vystavený riziku kolísania tržných úrokových sadzieb a inflácii.

Najznámejšie úverové (kreditové) ratingy pochádzajú z ratingových agentúr ako Standard and Poor’s, Moody’s a Fitch Ratings. Dlhopisy s najvyššou kvalitou sa nazývajú “dlhopisy investičného stupňa” a zahŕňajú dlh emitovaný americkou vládou a veľmi stabilnými spoločnosťami, ako sú napríklad mnohé firmy, ktoré pochádzajú zo sektora verejných služieb. Dlhopisy, ktoré nie sú považované za dlhopisy “investičného stupňa“, ale vyplácanie ich výnosov nie je v omeškaní, sa nazývajú “podradné dlhopisy” alebo “dlhopisy s vysokým výnosom”. Tieto dlhopisy majú v budúcnosti vyššie riziko zlyhania a investori tak požadujú vyššie výnosy, aby im toto riziko bolo vykompenzované.

Hodnota dlhopisov a ich portfólií bude rásť alebo klesať podľa toho, ako sa bude vyvíjať úroková sadzba. Citlivosť na zmeny v prostredí úrokových sadzieb sa nazýva “durácia”. Použitie výrazu durácia v kontexte môže byť pre nových investorov mätúce, pretože sa nevzťahuje na dobu splatnosti. Pojem durácia opisuje, ako bude cena dlhopisov rásť alebo klesať so zmenou úrokových sadzieb. To ako sa mení citlivosť na zmeny úrokových sadzieb dlhopisov (durácia) sa nazýva “konvexita”. Tieto faktory sú na výpočet náročné a zvyčajne ich analyzujú iba odborníci.

Druhy dlhopisov podľa emitenta

Na trhu sa vyskytujú 4 základné druhy dlhopisov. Na niektorých platformách ale môžete nájsť aj zahraničné dlhopisy, ktoré sú vydávané zahraničnými korporáciami alebo vládami.

• Podnikové (korporátne) dlhopisy vydávajú spoločnosti. Spoločnosti vydávajú tieto dlhopisy, aby nemuseli žiadať banky o úvery. Tieto dlhopisy ponúkajú spoločnostiam výhodnejšie podmienky pôžičiek a nižšie úrokové sadzby.
• Komunálne dlhopisy vydávajú vyššie územné celky alebo obce. Tieto dlhopisy môžu ponúkať investorom daňové úľavy a ďalšie výhody.
• Štátne dlhopisy sú dlhopismi vydávanými napríklad americkým Ministerstvom financií (na Slovensku ich taktiež vydáva Ministerstvo financií). Štátne dlhopisy s ročnou alebo kratšou dobou splatnosti sa nazývajú “bills”, dlhopisy s dobou splatnosti od 1 do 10 rokov sa nazývajú “notes” a dlhopisy, ktoré majú splatnosť viac ako 10 rokov sa nazývajú “bonds”. Celá skupina štátnych obligácií sa často označuje ako “treasuries”. Štátne dlhopisy, vydávané národnými vládami sa môžu taktiež označovať ako štátne dlhy.
• Agentúrne dlhopisy sú také, ktoré vydali vládne organizácie ako Fannie Mae alebo Freddie Mac.