Dolár posilnila averzia k riziku na trhoch, keďže obavy z vojny na Ukrajine, prudko rastúca inflácia, problémy s dodávateľským reťazcom, spomalenie rastu a sprísnenie menovej politiky priviedli investorov k tradičným aktívam „bezpečného prístavu“.
Rozdiely sú spôsobené aj rozdielmi v monetárnej politike jednotlivých centrálnych bánk. Americká centrálna banka (Fed) prikročila k agresívnejšiemu uťahovaniu menovej politiky v snahe skrotiť infláciu, ktorá dosahuje 40 ročné maximum.
Predseda Fedu Jerome Powell v komunikuje, že centrálna banka nebude váhať pokračovať vo zvyšovaní sadzieb, kým inflácia neklesne na zvládnuteľnú úroveň, a zopakoval svoj záväzok priblížiť ju k 2% cieľu Fedu.
Európska centrálna banka (ECB) na rozdiel od Fedu, zatiaľ nezvýšila úrokové sadzby napriek rekordne vysokej inflácii v celej eurozóne.
Cesta k parite si bude vyžadovať zníženie očakávaní rastu eurozóny v porovnaní s USA, s čím bude priamo súvisieť výsledok invázie na Ukrajinu.
Posun k parite medzi eurom a dolárom, by mohlo nastať v prípade, ak by ECB nezmenila úrokové sadzby sadzieb a Nemecko by zaviedlo úplné embargo na dovoz ruských fosílnych palív.
Globálny spoluriaditeľ FX Research Deutsche Bank George Saravelos verí, že bod obratu je však blízko. Argumentoval, že sme teraz vo fáze, keď ďalšie zhoršovanie finančných podmienok „podkopáva očakávania Fedu v sprísňovaní“, zatiaľ čo pre zvyšok sveta, a najmä pre Európu, je sprísňovanie menovej politiky ešte len na začiatku.
Vyjadrenie analytika HABERL
Nadmerné oslabenie eura ohrozuje cenovú stabilitu v krajinách platiacim eurom, zvyšuje cenu dovážaných tovarov a komodít denominovaných v dolároch a ďalej podporuje cenové tlaky, ktoré vyhnali mieru inflácie v eurozóne na rekordné maximá.
Očakávame, že euro do konca roka ešte môže oslabiť, do času kedy ECB nepristúpi k uťahovaniu menovej politiky a Fed dosiahne koniec cyklu sprísňovania.
