Život na dlh je zrejme v móde. Zadlžené sú firmy, domácnosti aj samotné štáty. Tento dlhoročný trend neobišiel ani Slovensko.
Náš verejný dlh je naďalej na vzostupe a podľa prognóz nie je jeho minuloročná hodnota ani zďaleka tou najvyššou, akú má dosiahnuť.
Rýchlo narastajúca zadlženosť Slovákov je skloňovaná stále častejšie. Vo väčšine prípadov sa však hovorí o zadlženosti domácností kvôli ich úverom. Verejný dlh sa už spomína podstatne menej. A práve ten vychádza v prepočte na hlavu ešte viac. Štatistiky za minulý rok prinášajú informácie, že ide o viac ako 8100 €.
Verejný dlh atakuje 50-miliardovú hranicu
8140 €, presne toľko dosahoval minuloročný verejný dlh Slovenska v prepočte na obyvateľa. Aspoň tak to vyplýva zo štatistík zameraných na vyčíslenie a porovnávanie tohto ukazovateľa v jednotlivých rokoch. Celková výška tohto dlhu za rok 2018 tak dosiahla približne 44 mld. €.Analytici varujú pred jej ďalším zvyšovaním. V roku 2021 by sa údajne mohla vyšplhať už na necelých 50 mld. €.
Za 10 rokov nárast na úrovni vyše 25 mld. €
Pri porovnaní vlaňajších výsledkov s údajmi spred niekoľkých rokov sa tieto čísla stávajú až alarmujúcimi. Napríklad v roku 2008 dosahoval celkový verejný dlh úroveň „len“ niečo nad 18 mld. €. Dlh nižší o vyše 25 mld. € sa výraznými rozdielmi premietal aj do prepočtov na 1 obyvateľa. Každý Slovák vtedy dlžil 5000 €. Pri dnešnom počte obyvateľov by však konečný výsledok bol ešte o pár desiatok eur nižší.
Porovnanie verejného dlhu vo vybraných rokoch:
| Rok | Verejný dlh na hlavu |
| 2007 | 3290 € |
| 2010 | 5000 € |
| 2015 | 7647 € |
| 2018 | 8140 € |
V pomere k HDP sa verejný dlh znižuje
Kým prepočet verejného dlhu na hlavu poukazuje na rast zadlženosti, v iných štatistikách to vyzerá presne naopak. Príkladom je ukazovateľ výšky štátneho dlhu v pomere k HDP alebo miera celkového štátneho deficitu. Tieto výsledky zaznamenávajú klesajúce hodnoty. Paradox v hodnotení reálnej výšky verejného dlhu tak pôsobí mätúco a pripravuje pôdu na prípadné zamlčiavanie skutočného rastu slovenskej zadlženosti.
3 fakty o stave verejných financií Slovenska:
– v roku 2017 verejný dlh dosiahol 50,9 % HDP, o 0,9 % menej ako v roku 2016
– SR má v tomto roku po prvýkrát v histórii hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom
– verejný dlh na hlavu sa vlani nepodarilo znížiť napriek tomu, že na daniach z príjmov fyzických a právnických osôb sa vybralo spolu o 0,5 mld. € viac
Narastajúci verejný dlh je vo svete celkom bežný. Tento problém trápi drvivú väčšinu krajín. Štatistiky globálneho dlhu dokonca opakovane upozorňujú na obrovské riziká tohto trendu. Za tým stoja najmä najvyspelejšie krajiny. Práve tie pumpujú do svojich ekonomík obrovské sumy požičaných miliárd, čo vyháňa hodnoty svetového dlhu na rekordné úrovne.
Zdroje: www.sita.sk, www.finance.gov.sk