Všetkým investorom radíme, aby sa pri svojom rozhodovaní riadili skutočnosťami, ktoré vyplývajú zo ziskovosti popredných amerických bánk. Najväčšie americké finančné inštitúcie JP Morgan Chase, Citigroup, Wells Fargo a BlackRock v priebehu minulého týždňa zverejnili správy o svojich príjmoch za obdobie prvého kvartálu roka 2018. Predstavujeme Vám päť skutočností, ktoré vyplývajú z uverejnených údajov s ohľadom […]
Všetkým investorom radíme, aby sa pri svojom rozhodovaní riadili skutočnosťami, ktoré vyplývajú zo ziskovosti popredných amerických bánk.
Najväčšie americké finančné inštitúcie JP Morgan Chase, Citigroup, Wells Fargo a BlackRock v priebehu minulého týždňa zverejnili správy o svojich príjmoch za obdobie prvého kvartálu roka 2018. Predstavujeme Vám päť skutočností, ktoré vyplývajú z uverejnených údajov s ohľadom na daňové reformy prezidenta Donalda Trumpa a spôsob, ktorým zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany Federálneho rezervného systému (Fed) vplýva na ekonomickú situáciu amerických spotrebiteľov.
1. Daňové reformy sú príčinou navyšovania ziskov amerických spoločností
Sadzby dane z príjmov právnických osôb v Spojených štátoch zaznamenali výrazné zníženie vďaka zákonu o fiškálnom stimule, ktorý v priebehu decembra minulého roku podpísal prezident Donald Trump. Tento krok americkej vlády sa okamžite prejavil na raste príjmov veľkých amerických bánk. A to dokonca aj napriek tomu, že niektoré z nich vykázali podpriemerné výkony v kľúčových oblastiach, medzi ktoré patrí napríklad rast úverov.
Ak chceme vidieť skutočný vplyv zníženej korporátnej dane, jednoducho nám stačí porovnať rast príjmov finančných spoločností pred zdanením v prvom kvartáli s výsledkami po zdanení. Príjmy spoločnosti JP Morgan pred zdanením medziročne vzrástli o 28%. Čisté príjmy tohto podniku sa však po zdanení medziročne navýšili až o 35%. Príjem spoločnosti Wells Fargo v prvom kvartáli medziročne poklesol o 5%. Táto banka však mohla vďaka zníženiu daní vykázať až 5% medziročné zvýšenie čistého príjmu.
Znížená daň teda nepochybne pomáha generálnym riaditeľom uvedených spoločností vyzerať omnoho lepšie na papieri. Spoločnosti však takýmto spôsobom ušetrili finančné prostriedky, ktoré neputujú na účet vlády, ale banky ich môžu vyplatiť akcionárom vo forme štedrých dividend či spätného odkupu akcií.
Larry Fink, ktorý je generálnym riaditeľom spoločnosti BlackRock, 12. apríla svojim investorom povedal, že výkonní predstavitelia veľkých podnikov už začínajú v dôsledku daňových úľav presúvať svoje peniaze v rámci celého trhu. Tento fenomén je možné pozorovať predovšetkým v pohyboch financií v rámci rôznych investičných fondov tejto finančnej spoločnosti, ktoré v súčasnosti spravujú celkové aktíva v hodnote viac než 6 biliónov dolárov.
Fink vyhlásil: „Zaznamenali sme ako veľký príliv, tak aj podstatný odliv finančných prostriedkov. Tento trend je spojený s faktom, že naši klienti prejavili dopyt po likvidite, či už za účelom financovania budúcej alokácie kapitálu, alebo v rámci agresívneho spätného odkupovania akcií. Naša firma je v súčasnosti pripravená využívať akékoľvek príležitosti budúceho rastu, ktoré môžu prameniť buď z narastajúcich sadzieb, alebo zo skutočnosti, že spoločnosti sú v dôsledku daňovej reformy nútené repatriovať svoje zisky zo zahraničných pobočiek.“
2. Zníženie daní zjednodušuje splácanie úverov – čo je ďalšou výhodou pre banky
Manažéri popredných bánk očakávajú, že dlžníci budú mať v dôsledku Trumpovej daňovej reformy omnoho viac peňazí na splácanie svojich dlhov. To by viedlo k menšiemu počtu problémových úverov a vyšším príjmom bánk. Táto skutočnosť má obzvlášť veľký význam v súčasnom prostredí, v ktorom sa Federálny rezervný systém snaží americké úrokové sadzby navyšovať. Týmto spôsobom sa totiž zvyšujú náklady na splácanie úverov s pohyblivými sadzbami, pričom pre dlžníkov je náročnejšie refinancovať úvery s fixnou sadzbou v čase ich splatnosti.
Marianne Lakeová, ktorá je hlavnou finančnou riaditeľkou spoločnosti JP Morgan, v konferenčnom hovore s investormi uviedla: „Očakávame, že v rámci celého trhu – od najmenších podnikov cez stredný sektor až po popredných hráčov – budeme svedkami vyšších príjmov a objemnejších voľných peňažných tokov. To by vo všeobecnosti zásadne zlepšilo kvalitu úverov v našom portfóliu. Niet pochýb o tom, že takýto vývoj situácie nám pomôže najmä s ohľadom na narastajúce úrokové sadzby. Stretávame sa síce s viacerými plusmi aj mínusmi, ale jednoznačne zaznamenáme zvýšenie kvality našich úrokov.“
3. Spotrebitelia si v dôsledku vyšších úrokových sadzieb vyberajú menej pôžičiek na zakúpenie domu
Keď sa úrokové sadzby zvyšujú, refinancovanie hypotéky sa pre mnohých existujúcich majiteľov domov stáva menej atraktívnou možnosťou. Záujemcovia o nové bývanie na druhej strane čelia menej príťažlivým mesačným splátkam v rámci úverov na kúpu nehnuteľnosti. Štátne dlhopisy s desaťročnou dobou splatnosti predstavujú kľúčový faktor pri vývoji hypotekárnych úrokových sadzieb. Výnosy týchto dlhopisov dosahujú v súčasnosti hodnotu 2,8%. Manažéri popredných bánk sa však začínajú obávať, že prekročenie 3% hranice by sa mohlo negatívne odraziť na ziskoch z poskytovania hypoték.
Spoločnosť Wells Fargo na hypotékach v prvom kvartáli zarobila $ 43 miliárd. To však predstavuje výrazné zníženie oproti hodnote $ 53 miliárd, ktorú banka vykázala v štvrtom kvartáli minulého roka.
John Shrewsberry, ktorý je finančným riaditeľom spoločnosti Wells Fargo, vyhlásil: „Poskytovanie hypoték by pre nás bolo omnoho výnosnejšie, keby úrokové sadzby zotrvali na úrovni, ktorou sa v súčasnosti vyznačujú. Neboli by sme radi, keby prekročili hranicu 3%. Na niektorých trhoch existujú pochybnosti o cenovej dostupnosti a príjmy z poskytovania hypoték tak začínajú klesať.“
4. Banky ešte stále využívajú vyššie úrokové sadzby vo svoj prospech – namiesto toho, aby pomohli zákazníkom
Popredným bankám sa vďaka vyšším úrokovým sadzbám darí zhromažďovať podstatný objem finančných prostriedkov. Veľmi často sa však rozhodnú nechať si tieto peniaze pre seba. Namiesto toho by ich však mohli posunúť individuálnym sporiteľom vo forme vyšších úrokových sadzieb z vkladov. Veľké spoločnosti na druhej strane zaznamenávajú neprimerané zvyšovanie úrokových sadzieb z vkladov, pretože banky sa snažia vytvárať atraktívne prostredie pre svojich lukratívnych zákazníkov.
Kľúčovým činiteľom, ktorý by sme mali sledovať v rámci úrokových sadzieb, je takzvaný „ukazovateľ beta“. Jedná sa totiž o percento z každého navýšenia úrokových sadzieb zo strany Fedu, ktoré je využité v prospech zákazníkov bánk. Čím vyššie je toto číslo, tým lepšie sa majú sporitelia. Čím je nižšie, tým väčšie zisky zaznamenávajú samotné banky.
John Gerspach, ktorý je finančným riaditeľom spoločnosti Citigroup, investorom povedal: „Pokiaľ budú úrokové sadzby aj naďalej narastať, mali by ste sa pripraviť na to, že tento vývoj sa nevyhnutne odrazí na ukazovateli beta pri našich sadzieb z vkladov. Zatiaľ sa to ešte nestalo, ale nedokážeme sa tomu vyhnúť. Povedal by som, že tento ukazovateľ sa v poslednej dobe vo firemnej sfére zvýšil omnoho viac ako v rámci spotrebiteľského sektora. Takýto trend sme zaznamenávali už po dobu posledných štyroch rokov. Každý ukazovateľ beta je iný.“
5. Banky sa vo veľkej miere zabezpečili voči nedávnemu nárastu sadzieb na peňažnom trhu – to však neplatí pre komerčných vypožičiavateľov, ktorých úrokové platby sú priamo spojené so sadzbami
Daňová reforma Donalda Trumpa núti americkú vládu k tomu, aby si požičiavala viac peňazí za účelom eliminácie narastajúceho deficitu. To však prispelo k navýšeniu úrokových sadzieb na všeobecnom peňažnom trhu, ktoré sú charakterizované trojmesačnou medzibankovou sadzbou LIBOR. Tento trend viedol k zvýšenej ponuke štátnych dlhopisov na trhu. Americká vláda je tak nútená vyplácať vyššie výnosy, aby týmto spôsobom prilákala ďalších potenciálnych kupcov dlhopisov.
Banky vystupujú v dvojakej úlohe vypožičiavateľa a zároveň veriteľa, čím sa ocitajú takpovediac uprostred finančného systému. Z toho vyplýva, že sú do istej miery chránené pred prehnanými výkyvmi sadzby Libor.
Marianne Lakeová zo spoločnosti JP Morgan povedala: „Medzi aktíva, ktoré oceňujeme na základe sadzby LIBOR, patria napríklad úvery v rámci komerčného bankovníctva a samozrejme aj nezabezpečené alebo zabezpečené dlhodobé úvery na strane pasív. Ak teda zvážime súhrn aktív a pasív, zistíme, že sa vzájomne kompenzujú.“
Zdroj: WSJ, MarketWatch