fbpx
Search
Nastavenie filtra
Iba presné zhody
Hľadanie v názve
Hľadajte v texte

Aké dopady má Trumpova obchodná vojna?

10 minút čítania

Spojené štáty americké 6. júla oficiálne uvalili 25% daň na dlhý zoznam produktov dovážaných z Číny. Čínska vláda odpovedala v súlade s vopred ohláseným krokom a aplikovala nové dane v rovnako závažnej miere na príslušný objem amerických produktov, pričom sa jedná predovšetkým o poľnohospodárske výrobky.
Americká vláda už v predchádzajúcom období uvalila tarify na kanadskú a európsku oceľ, pričom aj v tomto prípade odpovedali postihnuté krajiny rovnakými protiopatreniami týkajúcimi sa amerických produktov. Vo svetle týchto krokov je teda zrejmé, že Spojené štáty sa naplno vrhli do otvorenej obchodnej vojny na viacerých frontoch. Oficiálne vyhlásenie čínskeho ministerstva obchodu naozaj potvrdzuje, že Trump práve „rozpútal najväčšiu obchodnú vojnu v doterajšej histórii ekonomiky“.
Takéto odvážne tvrdenie spustilo vlnu dramatických ohlasov zo strany celosvetových médií, pričom Ana Swansonová z denníka The New York Times napísala, že „eskalácia obchodnej vojny z obyčajnej hrozby na neodvratnú realitu s veľkou pravdepodobnosťou zásadne naruší dodávateľské reťazce po celom svete, výrazne navýši náklady podnikov a spotrebiteľov a zároveň rozvíri prach na globálnych akciových trhoch“. Veľké americké podniky a republikánska časť Kongresu už s obchodnou agendou prezidenta Trumpa vyjadrili ostrý nesúhlas. Dlhodobí odporcovia Trumpovej vlády si zase užívajú vývoj situácie v mestách ako Poplar Bluff v štáte Missouri, ktoré síce počas volieb vyjadrilo neoblomnú podporu kontroverznému prezidentovi, no zároveň je domovom továrne na klince, čo znamená, že vysoké colné tarify na dovážanú oceľ pravdepodobne povedú ku krachu miestneho podnikania.
Hillary Clintonová počas volebnej kampane v roku 2016 varovala verejnosť, že nástup Donalda Trumpa na post amerického prezidenta nevyhnutne povedie práve k takejto obchodnej vojne. Clintonová v jednom zo svojich prejavov povedala: „Touto cestou sme už kráčali aj v tridsiatych rokoch minulého storočia. Jediným výsledkom bolo predĺženie a výrazné umocnenie Veľkej ekonomickej depresie.“
Pravda však zďaleka nie je taká dramatická a treba poznamenať, že súčasná Trumpova obchodná politika pravdepodobne nie je až takým zásadným narušením celosvetovej ekonomiky. Áno, zaviedol nové tarify na výrobky dovážané do USA. A áno, zahraničné krajiny nevyhnutne reagovali rovnakým spôsobom. Nedá sa tiež poprieť, že niektorí ľudia sa vďaka tomu ocitnú na strane porazených (s čím však súvisí, že ďalší si nájdu miesto medzi víťazmi).
Keď sa však na celú záležitosť pozrieme v kontexte širších súvislostí, aktuálny scenár vôbec nevyzerá katastrofálne. Jednoznačne sa nejedná o taký problém, aký Clintonová načrtla vo svojich predvolebných obvineniach. Rovnako aj následky takejto obchodnej vojny budú relatívne zvládnuteľné. Prirodzene, ľudia zamestnaní priamo v postihnutých odvetviach priemyslu pocítia isté dopady nových daní, ale drvivá väčšina z nás sa nemusí obávať žiadnych výrazných zmien. Je pravdou, že aktuálna situácia môže postupom času eskalovať do niečoho omnoho väčšieho a závažnejšieho, ale súčasné dianie na scéne globálneho obchodu je ešte pomerne umiernené a nemalo by sa zásadne odzrkadliť na životoch väčšiny rádových občanov. Aspoň zatiaľ nie.

Ako naozaj vyzerá Trumpova obchodná vojna?

Špecifické opatrenia zamerané na Čínu zahŕňajú 25% daň uvalenú na tovary čínskej výroby o hodnote približne $34 miliárd. Z právneho hľadiska sa má jednať o potrestanie Číny za údajné neférové zaobchádzanie s americkým duševným vlastníctvom v technologickom sektore. Trumpove vyjadrenia však naznačujú, že samotný prezident považuje tento krok na komplexný útok na $300-miliardový obchodný deficit Spojených štátov s Čínou (Trump vo svojej rétorike mylne odkazuje na deficit o hodnote $500 miliárd).
Spojené štáty v priebehu minulého roka na svoje územie doviezli čínske produkty a služby v celkovej hodnote $478,8 miliárd. Z toho vyplýva, že hodnota zdanených výrobkov je relatívne malou položkou v porovnaní s celkovým objemom obchodovania medzi USA a Čínou. Čo je však ešte dôležitejšie, všetky tieto čísla sú takmer zanedbateľné v porovnaní s celkovou veľkosťou americkej ekonomiky, ktorá by podľa očakávaní mala v priebehu roka 2018 dosiahnuť hodnotu približne $20 biliónov.
Keď sa na aktuálnu situáciu pozrieme z druhej strany, 25% colné tarify zodpovedajú za zvýšenie príjmu z daní USA približne o $8,5 miliardy ročne. To síce nie je úplne zanedbateľné, no napriek tomu sa jedná iba o kvapku v mori v porovnaní s ročnými daňovými úľavami o hodnote $150 miliárd, ktoré Kongres schválil v priebehu roka 2017. Zohľadnenie colných taríf aplikovaných na dovážanú oceľ a hliník, ako aj špeciálne opatrenia zamerané na dovoz práčok a solárnych panelov z Číny síce mierne navýšia celkové hodnoty, ale v konečnom dôsledku zásadne neovplyvnia fundamentálnu podstatu súčasnej situáciu. Pravdou totiž ostáva, že všetky uvedené záležitosti sú iba malými zmenami vo veľkej ekonomike.
Samozrejme sa nedá zabúdať na to, že každá individuálna americká domácnosť je tiež iba malou skupinou ľudí vo veľkej krajine a priamy dopad colných taríf na jednotlivé ľudské bytosti môže byť relatívne výrazný. Zdaňovanie dovážaných práčok je zásadným problémom pre patričné odvetvie priemyslu a tiež aj pre spotrebiteľov, ktorí budú v blízkej budúcnosti tento spotrebič kupovať. Ani v tomto prípade sa však nejedná o také kritické efekty, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Výkyvy cien je potrebné vnímať v kontexte

Denník Washington Post zostavil zoznam víťazov a porazených v rámci Trumpovej obchodnej agendy, v ktorom uviedol, že ceny práčok sa od marca tohto roku zvýšili o 16%. Analýza tiež dokladuje, že po januárových tarifách nastali dve z „najväčších mesačných navýšení cien od roku 1977, v ktorom americký štatistický úrad začal tento sektor monitorovať.“
Treba poznamenať, že ceny práčok sú v súčasnosti aj napriek výraznému navýšeniu nižšie ako v priebehu roka 2015. Ceny hlavných kategórií elektrických spotrebičov totiž rovnomerne klesali po obdobie niekoľkých posledných rokov a Trump ich akurát opätovne pozdvihol na o niečo vyššiu úroveň.
Ak sa Vám však práve pokazila práčka a potrebujete si kúpiť novú, 16% nárast cien Vás určite nepoteší. Väčšina ľudí si však nekupuje novú práčku tak často, aktuálne ceny sú v porovnaní s historickými štandardmi ešte stále relatívne nízke a je rozumné predpokladať, že svet sa postupom času novým daňovým zákonom prispôsobí, čo povedie k opätovnej dominancii trendu spojeného s lacnými spotrebičmi.
Farmári zaoberajúci sa produkciou sóje sú ďalšou skupinou, ktorá je Trumpovými obchodnými reguláciami nepriaznivo ovplyvnená. Jedná sa však o nepriamy vzťah, pretože tento sektor poľnohospodárstva v súčasnosti trpí v dôsledku čínskej odozvy na americké tarify.
Ceny americkej sóje sa prepadajú, kým ziskovosť Brazílskej produkcie zaznamenáva nárast. Graf zobrazuje vývoj cien sóje v rámci týchto krajín počas obdobia od mája do júla roku 2018:
https://twitter.com/markets/status/1015253345710297088
Aj v tomto prípade je však potrebné pozrieť sa na širší kontext. Ceny americkej sóje síce v uplynulých mesiacoch zaznamenali výrazný pokles, ale ceny poľnohospodárskych komodít sú vo všeobecnosti veľmi volatilné – cyklicky narastajú a klesajú v súlade s podmienkami počasia, charakterom výsevu a obrovskou škálou celosvetových ekonomických faktorov. Súčasný prepad cien sóje ja takmer zanedbateľný v porovnaní s kritickým kolapsom trhu v lete roku 2014 a tieto ceny v podstate zodpovedajú hodnote, ktorá bola charakteristická pre obdobie konca roku 2015.
Mali by sme mať na pamäti, že víťazi a porazení sa objavujú na oboch stranách rovnice obchodnej vojny. Nárast cien práčok je dobrou správou pre malý počet zamestnancov spoločností produkujúcich tieto spotrebiče, ale nepochybne negatívnou správou pre väčší počet Američanov, ktorí nákup novej práčky plánujú. Čínska odozva podnecujúca pokles cien poľnohospodárskych produktov je určite zlou správou pre amerických farmárov, ale omnoho lepšou správou pre obrovský počet Američanov, ktorí túto potravinu konzumujú. Obyvatelia Spojených štátov sa jednoducho musia pripraviť na to, že niektoré tovary zdražejú, kým cena ďalších sa výrazne zníži. Dopady obchodnej vojny však vo všeobecnosti nebudú vôbec katastrofálne. Aspoň nie zatiaľ.
Prirodzene, súčasná situácia môže postupom času prerásť do omnoho vážnejších problémov. Kolaps globálneho obchodu je totiž mimoriadne veľkou vecou a nemali by sme prehliadať žiadne činitele, ktoré k nemu môžu smerovať. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že prezident Trump má tendenciu robiť nedisciplinované rozhodnutia a často nerozumie skutočným dopadom svojich opatrení. Tieto skutočnosti tak zásadne zvyšujú pravdepodobnosť celosvetovej obchodnej krízy. Napriek tomu je však zatiaľ úplne zbytočné, aby sme prepadali panike – potenciálne katastrofické scenáre v súčasnosti existujú výlučne v teoretickej rovine. Opatrenia a regulácie, ktoré boli doteraz prijaté, nedosahujú dostatočné rozmery na to, aby skutočne rozvírili vodu na celosvetovej úrovni. Keď sa preto obzriete okolo seba a nezaznamenáte žiadne konkrétne dopady prebiehajúcej obchodnej vojny, nemyslite si, že Vám niečo uniká. Situácia skrátka nie je až taká vážna.
Zdroj: MSN, Yahoo

Zdieľajte tento článok

Máte záujem investovať

Zanechajte nám vaše kontaktné údaje a naši odborníci vás budú čoskoro kontaktovať. Poskytneme vám odpovede na všetky vaše otázky a vytvoríme portfólio priamo pre vás.

Odber newslettera je úplne zadarmo!

Prihláste sa na odber našich HABERLoviniek a užívajte si pravidelný príliv najčerstvejších informácií z trhov.