Ekonómovia po celom svete hlásia miliardové straty. A to môže byť iba začiatok. Rozsah škôd spôsobených koronavírusom bude zrejme ďalej narastať. Pohľad do minulosti nás však napĺňa optimizmom. Finančné trhy si totiž aj napriek problémom dokázali poradiť s každou epidémiou. Španielska chrípka V novodobých dejinách sme sa zatiaľ s horšou pandémiou nestretli. Španielska chrípka si vraj vyžiadala […]
Ekonómovia po celom svete hlásia miliardové straty. A to môže byť iba začiatok. Rozsah škôd spôsobených koronavírusom bude zrejme ďalej narastať. Pohľad do minulosti nás však napĺňa optimizmom. Finančné trhy si totiž aj napriek problémom dokázali poradiť s každou epidémiou.
Španielska chrípka
V novodobých dejinách sme sa zatiaľ s horšou pandémiou nestretli. Španielska chrípka si vraj vyžiadala až 50 miliónov obetí. Vypuknúť mala v marci 1918 v USA. Počet obetí sa vyšplhal na rekordné číslo aj kvôli počiatočnému ignorovaniu choroby. Svet totiž stále čelil 1. svetovej vojne, ktorá ho zamestnávala podstatne viac.
Práve kvôli vojne bolo ťažké vyčísliť konkrétny rozsah ekonomických škôd. Dôsledky bojov totiž bolo cítiť aj pár mesiacov po vojne, súbežne s vývojom pandémie. V období jej vrcholu došlo „iba“ k 10 % poklesu na akciových trhoch. Zotaviť sa a zahájiť ďalší rast dokázali už po 4 mesiacoch. Finančné trhy však neboli tak globálne prepojené ako dnes. Aj to spôsobilo ich rýchle ozdravenie. Škodám odhadovaným na 500 mld. USD to ale zabrániť nedokázalo.
Ázijská chrípka
Po 40 rokoch zaplavila svet ďalšia väčšia chrípková epidémia. Pandémia spôsobená ázijskou chrípkou prichádzajúcou z Číny si ale vyžiadala podstatne menej obetí. Odhadovaný počet 1,1 mil. však aj tak vyzerá hrozivo. Obzvlášť kvôli tomu, že hneď o 10 rokov zomrel kvôli novej hongkonskej chrípke necelý milión ľudí.
Čína nebola v 50. a 60. rokoch 20. storočia príliš otvorenou krajinou. To zabránilo ničivým dopadom epidémie na svetové finančné trhy. Samotná Čína však počítala škody v miliardách dolárov. Otázna ale ostáva hodnovernosť zverejnených finančných škôd. Komunistický režim v tom čase veľmi nechcel podávať svetu konkrétne informácie. Celkové škody tak mohli byť omnoho vyššie.
SARS
Aj táto epidémia sa začala šíriť z najľudnatejšej krajiny sveta. Zdravie ľudí a takisto stabilitu finančných trhov ohrozovala najmä v 1. kvartáli 2003. Podľa oficiálnych štatistík si vyžiadala vyše 700 životov. Potvrdených prípadov nákazy bolo nad 8000, pričom epidémia sa rozšírila do takmer 20 krajín. Najviac potvrdených prípadov nákazy bolo v Číne a v Singapure.
Práve Čína doplatila na epidémiu SARS najviac. Okrem prepadu tamojších akciových trhov sa v krajine spomalil aj hospodársky rast z 11 na 9 %. Ceny akcií padali aj v Európe a v USA. Napríklad index S&P 500 zaznamenal počas trvania epidémie vyše 12 % pokles. Pár týždňov po zažehnaní epidémie však znova rástol. Epidémia si ale vypýtala vysokú daň. Náklady na jej eliminovanie vrátane financovania preventívnych opatrení stáli minimálne 40 mld. USD.
Ebola
Epidémia eboly vypukla v rozvojových krajinách viackrát. Jedna z jej posledných väčších vĺn prišla v roku 2013. Vtedy sa vo veľkom šírila v štátoch západnej Afriky. Do roku 2016 sa ňou nakazilo skoro 29 000 ľudí. 11 000 z nich nakoniec prišlo o život. Medzi mŕtvymi bolo aj 8 % lekárov. Kvôli nedostatku zdravotníkov sa následne zvýšil aj počet chorých na HIV a maláriu.
Takmer 40 % miera mortality si okamžite vypýtala vysoké finančné investície na preventívne opatrenia. Investovať bolo nutné aj do obnovy zdravotníctva a oživenia súkromného sektora. Výrazne utrpel aj zahraničný obchod postihnutých západoafrických krajín. Rozsah škôd sa tak vyšplhal minimálne na 50-60 mld. USD. Burzy však ebola veľmi nepostihla. Akciové indexy zaznamenali v čase jej vrcholu pokles „len“ o zhruba 5 %.
Zika
Rozsiahle finančné škody, no s minimom obetí si vyžiadal vírus Zika. Ten potrápil v rokoch 2015 až 2016 takmer 70 krajín. Komplikácie spôsoboval hlavne na západnej pologuli. Čas na jeho elimináciu sa predĺžil hlavne v štátoch, kde je mnoho lokalít s nedostatkom pitnej vody a horšími hygienickými podmienkami.
Po ekonomickej stránke si krušné chvíle počas tejto epidémie „užili“ hlavne v Brazílii. Strach z možného zrušenia futbalového šampionátu vyvolal na latinskoamerických burzách poriadny rozruch. V globálnom meradle trhy príliš nestrácali. Výnimkou bol prelom rokov 2015-2016. Hlavné americké akciové indexy vtedy zaznamenali za pár dní zhruba 10 % prepad. Investície nad 10 mld. USD určené na potlačenie epidémie však na nich opäť vniesli optimizmus.
Ani jedna globálna pandémia sa nezaobišla bez veľkých ekonomických škôd. V prípade tej súčasnej sa už teraz hovorí o miliardových stratách. Najtragickejšie scenáre porovnávajúce koronavírus so španielskou chrípkou hovoria o stratách až do 3 bil. dolárov. Optimisti však veria, že s epidémiou si do leta poradíme a škody neprekročia pár stoviek miliárd eur.
Zdroje: www.cdc.gov, www.usatoday.com, www.sciencedirect.com, www.cnbc.com