Medzi španielskou chrípkou, ktorá zasiahla svet v roku 1918, postihla približne tretinu všetkých obyvateľov sveta a usmrtila najmenej 50 miliónov ľudí, a pandémiou COVID-19 existuje veľmi veľa podobností. Ak nám však má niečo poskytnúť útechu v týchto ťažkých časoch, je to práve skutočnosť, že ľudstvo už v minulosti prekonalo pandémie. Pozrime sa na to ako […]
Medzi španielskou chrípkou, ktorá zasiahla svet v roku 1918, postihla približne tretinu všetkých obyvateľov sveta a usmrtila najmenej 50 miliónov ľudí, a pandémiou COVID-19 existuje veľmi veľa podobností. Ak nám však má niečo poskytnúť útechu v týchto ťažkých časoch, je to práve skutočnosť, že ľudstvo už v minulosti prekonalo pandémie. Pozrime sa na to ako sa krajiny ako Spojené štáty americké, Španielsko, Južná Afrika alebo India vysporiadali so španielskou chrípkou.
Globálny vplyv španielskej chrípky
Španielska chrípka je smrteľným druhom chrípky. Medzi jej príznaky patrí horúčka, pretrvávajúci kašeľ, nadmerné potenie a problémy s dýchaním. U niektorých infikovaných ľudí sa vyvinula aj pneumónia. K prvému, menej závažnému rozšíreniu choroby došlo na jar v roku 1918, pričom prvý známy prípad bol nahlásený 11. marca 1918 v americkom štáte Kansas. Je vysoko pravdepodobné, že chrípka bola medzi ľuďmi rozšírená aj predtým. K druhej oveľa závažnejšej vlne došlo na jeseň v roku 1918.
Dopad na španielsku ekonomiku
Dostupnosť údajov týkajúcich sa toho aký mala španielska chrípka vplyv na hospodárstvo je limitovaná. Rýchly nárast úmrtí v Španielsku však so sebou pravdepodobne priniesol dlhotrvajúce fiškálne následky. Španielsko sa industrializovalo pomalšie ako iné európske krajiny, vrátane Belgicka, Francúzska, Nemecka a Rakúska. Do druhej fázy priemyselného rozvoja, ktorá je charakteristická prudkým nárastom priemyselnej výroby a výroby investičného tovaru, vstúpilo Španielsko až v 20. rokoch 20. storočia. Najnovší výskum odhaduje, že pandémia spôsobila pokles reálneho hrubého domáceho produktu na obyvateľa o 6% a pokles spotreby o 8,1%.
Nemecká ekonomika bola po druhej svetovej vojne oslabená
Nemecké hospodárstvo bola v 20. rokoch minulého storočia značne oslabené, aj keď to pravdepodobne súviselo viac s Versaillskou zmluvou, ktorá nariadila Nemecku zaplatiť značné finančné odškodnenie za vyvolanie vojny, ako s pandémiou španielskej chrípky. V dvadsiatych rokoch minulého storočia došlo k bezprecedentnému nárastu sociálnych výdavkov, čo v kombinácii s nižšími príjmami viedlo z nárastu deficitu. Hyperinflácia v roku 1923 bola zapríčinená zatvorením továrni v Porúrí, čo znamenalo, že mnoho pracovníkov bolo platených v mene, ktorá strácala svoju hodnotu.
Podobné: Nový balík FEDu výrazne presahuje záchranu z roku 2008
Nemecká priemyselná výroba sa zotavila v roku 1927
Okrem finančných reparácií, ktoré muselo Nemecko zaplatiť, veľmi veľa krajín uvalilo ochranné clo na tovary exportované z Nemecka, čím značne zhoršili následky ekonomickej depresie v tejto krajine. Hospodárstvo sa začalo zotavovať až keď sa v roku 1923 nemecká mena opäť zastabilizovala. V roku 1924 bola prijatá dohoda spojencov o ukončení okupácie Porúria a o znížení výšky finančných reparácií, ktoré malo Nemecko zaplatiť. V roku 1927 sa nemecká priemyselná výroba konečne dostala na predvojnovú úroveň. V konečnom dôsledku môžeme skonštatovať, že cesta Nemecka k hospodárskej obnove bola po prvej svetovej vojne a pandémii španielskej chrípky veľmi dlhá a pomalá.
Veľká Británia sa ekonomického zotavenia dočkala až v polovici 30. rokov
V polovici 20. rokov boli zhruba dva milióny Britov nezamestnaných. V roku 1925 Winston Churchill opätovne zaviedol zlatý štandard, ktorý spojil hodnotu meny s hodnotou zlata. Tento krok spôsobil, že britský export bol na svetovom trhu drahší a menej konkurencieschopný. Okrem toho deflácia znížila ochotu obyvateľstva míňať peniaze a zvýšila dlh. Zotavenie Spojeného kráľovstva z vojny a pandémie španielskej chrípky bolo taktiež veľmi pomalé a až okolo roku 1934 došlo k výraznému zlepšeniu. V tom istom roku upustilo Spojeného kráľovstvo od používania zlatého štandardu, znížilo úrokové sadzby a začalo riešiť zvýšenú infláciu.
Niektoré americké mestá zaznamenali zotavenie skôr ako iné
Dodržiavanie opatrení týkajúcich sa sociálneho dištancovania sa v jednotlivých štátoch Spojených štátov amerických líšilo a rovnako sa líšila aj výška ekonomického poklesu. Podľa nedávnej štúdie dvoch ekonómov pracujúcich pre Federálny rezervný systém a profesora z Massachusetského technologického inštitútu, mestá ktoré prijali prísne opatrenia týkajúce sa zákazu zhromažďovania, nezaznamenali žiadne významné ekonomické dopady. Vedci spoločne dospeli k záveru: “Mestá, ktoré prijali agresívnejšie opatrenia a prišli s nimi skôr, tak zlé výsledky nevykazovali. Naopak po skončení pandémie zaznamenali rýchlejší ekonomický rast. Naše zistenia teda naznačujú, že zdravotnícke opatrenia (očkovania a užívania liekov) nielen že prispeli k zníženiu úmrtnosti, ale taktiež môžu zmierniť nepriaznivé hospodárske následky pandémie.”
Kanadské príjmy klesli o 15%
Kanadská vláda zareagovala na krízu v roku 1919 založením Ministerstva zdravotníctva, ktorého cieľom bolo prevziať spoločnú zodpovednosť za kontrolu, prevenciu a zvládanie chorôb na všetkých úrovniach riadenia štátu. Čo sa týka kanadského hospodárstva, tak skutočný príjem na obyvateľa medzi rokmi 1919 až 1921 klesol až o 15%. Našťastie sa ekonomika krajiny zotavila pomerne rýchlo a v roku 1923 bol príjem na obyvateľa takmer na rovnakej úrovni ako tomu bolo pred španielskou chrípkou. Do roku 1929 zažívala krajina hospodársky nárast, technologický pokrok a zlepšenie životnej úrovne.
Taliansko trpelo kvôli prvej svetovej vojne aj španielskej chrípke
Cenzúra tlače viedla v Taliansku k tomu, že verejnosť nepochopila opatrenia súvisiace s kontrolou pandémie. V povojnových rokoch 1919 až 1920 bolo talianske hospodárstvo značne oslabené, aj keď opäť raz to asi viac súviselo s vojnou ako s pandémiou. Vláda tlačila počas vojny viac peňazí, aby mohla vyrábať a kupovať zbrane, čo spôsobilo posilnenie inflácie. Do konca roka 1920 dosahovala hodnota talianskej líry iba šestinu z toho, čo dosahovala v roku 1913.
Vysoká nezamestnanosť v povojnovom Taliansku
Nakoľko talianska vláda prestala pomáhať veľkým spoločnostiam, mnoho z nich skrachovalo, čo spôsobilo významný nárast nezamestnanosti. Po tom, čo sa bývalí vojaci vrátili naspäť z vojny, vzrástol celkový počet nezamestnanosti na dva milióny obyvateľov. Medzi rokmi 1920 a 1921 došlo k ekonomickému poklesu, z ktorého sa krajina začala spamätávať až na začiatku roka 1922. Oživenie hospodárstvo bolo vyvolané zvýšením výroby a spotreby energie, ako aj zvýšením dovozu surovín.
Do roku 1927 malo Poľsko jednu z najsilnejších mien v celej Európe
V rokoch 1918 až 1923 zažilo Poľsko významnú infláciu, ktorá sa následne premenila do hyperinflácie. Vysoké náklady spojené s poľsko-sovietskou vojnou (1919-1920) boli hlavným dôvodom hyperinflácie. Krajina zažila dve krátke obdobia stabilizácie, po ktorých nasledoval hospodársky pokles a krátka kríza bankového sektora. Hospodárstvo krajiny sa začalo zotavovať v roku 1926 a poľská mena bola konečne stabilizovaná v roku 1927, kedy sa stala aj jednou z najstabilnejších mien v Európe.
V rokoch 1920-1921 Švédsko zažilo hospodársky pokles
Aj napriek tomu, že Prvá svetová vojna vyvolala vo Švédsku obdobie hospodárskeho rastu, v rokoch 1920 až 1921 bola krajina zasiahnutá prudkým poklesom hrubého domáceho produktu. Za jediný rok klesol HDP o 5% a nezamestnanosť prudko narástla. Po hospodárskej kríze zlepšili švédske priemyselné odvetvia produkciu a distribúciu svojich tovarov, čo viedlo k nárastu výroby a kvality produktov. Sila švédskeho priemyslu prispela k zlepšeniu ekonomickej situácie počas Veľkej hospodárskej krízy.
India bola najviac postihnutou krajinou na svete
Miera úmrtnosti španielskej chrípky bola v afrických a ázijských krajinách neporovnateľne vyššia. Táto skutočnosť bola spôsobená najmä nedostatočnou a zlou zdravotnou starostlivosťou. India bola najviac zasiahnutou krajinou vo svete, pričom na španielsku chrípku zomrelo približne 17 až 18 miliónov obyvateľov krajiny, čo bolo približne 6% celkovej populácie. Predpokladá sa, že choroba sa do krajiny dostala na lodiach, ktoré prichádzali do Bombaja.
Pandémia v Indii podporila nárast hnutia za nezávislosť
Dopad pandémie na hospodárstvo bol významný. V roku 1918 dosiahol rast reálneho hrubého domáceho produktu najnižšiu úroveň v celej histórii (10,5%), pričom inflácia dosiahla historicky hodnoty. Ekonomike trvalo dlho, kým sa zotavila a nespokojnosť s tým, ako sa kolonistická vláda vyrovnala s pandémiou, podporila indické hnutie za nezávislosť, ktoré viedol Mahatma Gandhi.
Podobné: Koronavírus zdôrazňuje, prečo je potrebné investovať do kvality
Rozšírenie nákazy negatívne ovplyvnilo mieru inflácie v Južnej Afrike
Lokálne správy naznačujú, že opatrenia týkajúce sa zastavenia šírenia španielskej chrípky neboli veľmi prísne, miestni vojaci sa ocitli v karanténe a lekárske vyšetrenia boli málo dôkladné. Krátko po tom, čo boli vojaci z karantény prepustení, začal počet nakazených v krajine rásť. Prepuknutie španielskej chrípky v Južnej Afrike výrazne zhoršilo dopady inflácie spôsobenej prvou svetovej vojnou, ako aj obdobiami sucha v rokoch 1914 až 1916 a povodňami z rokov 1916 až 1917.
Juhoafrická minerálna revolúcia
V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa hospodárstvo Južnej Afriky začalo zotavovať. K zotaveniu došlo najmä vďaka neprestávajúcej industrializácii krajiny. Mnoho mladých mužov z dedín sa presťahovalo za prácou do baní alebo do pracovných táborov. Vidiecke oblasti tak prišli o robotníkov, ktorí by stavali nové budovy, pestovali plodiny alebo lovili zvieratá. Výsledkom tohto všetkého bola skutočnosť, že chudobní obyvatelia žijúci na vidieku sa v porovnaní s ostatným obyvateľstvom stali ešte chudobnejšími.
Zdroj: www.theguardian.com, www.sfchronicle.com