Bankrotujú centrálne banky?

Centrálne banky sú samozrejme dosť jedinečné inštitúcie. Na jednej strane majú súvahu a výkaz ziskov a strát ako ktokoľvek iný, ktoré práve teraz nevyzerajú veľmi dobre. Toby Nangle (globálny vedúci pre alokáciu aktív) odhaduje, že straty Bank of England sú v súčasnosti okolo 200 miliárd libier a Federálny rezervný systém (Fed) tvrdí, že do konca prvého štvrťroka zaznamenal nerealizované straty vo výške 330 miliárd dolárov.

Na druhej strane, centrálne banky sú konštrukty suverénnych štátov a dokážu vytvárať peniaze doslova z ničoho, čím celá otázka bankrotu dostáva iný rozmer.

Ako ukazuje graf nižšie, čistý príjem centrálnej banky Spojených štátov sa zmenil na záporný a Morgan Stanley predpovedá, že straty budú rásť spolu s rastom úrokových sadzieb.

Väčšina centrálnych bánk, vrátane Fedu, nehodnotí situáciu podľa trhu, takže akékoľvek straty sú nerealizované a neprechádzajú do výkazu ziskov a strát centrálnej banky, kým aktíva skutočne nepredajú. To však zjavne vyvoláva množstvo zaujímavých otázok.

Čo teda znamenajú straty?

Bankrot či neschopnosť vykonávať menovú politiku? Po prvé, remitencie do štátnej pokladnice skončia a štátna pokladnica vydá viac dlhu. Fed potom kumuluje svoje straty a namiesto toho, aby znížil svoj kapitál, vytvorí takzvané „odložené aktívum“. Keď sa zisky opäť stanú kladnými, remitencie zostanú na nule, kým sa straty nevrátia.

Podobné situácie sú aj v iných krajinách. Napríklad Bank of England (BoE) získala doslova odškodnenie od vlády Spojeného kráľovstva, aby bola zbavená akýchkoľvek strát, keď začala prenášať svoje zisky z QE (kvantitatívne uvoľňovanie).

Efekt je v podstate rovnaký ako v prípade Fedu, ale politika sa líši. Pasívne uvoľnenie pre BoE je ťažké vzhľadom na nejednotnú štruktúru splatnosti podielov, zatiaľ čo Fed-u pasívne uteká až 95 miliárd dolárov mesačne. Pre BoE zvýšenie bankovej sadzby o jeden percentuálny bod znižuje remitencie približne o 10 miliárd libier ročne, čo je podstatná suma pre krajinu, ktorá zápasí s fiškálnymi problémami.

Súvaha Európskej centrálnej banky (ECB) má celkom odlišnú štruktúru, no logika je podobná. Európsky tím ekonómov a analytikov predpokladá depozitnú sadzbu na 2,5 % do marca roka 2023, čo znamená straty ECB v budúcom roku približne 40 miliárd eur.

Vyjadrenie analytika

Zhoršenie makroekonomického výhľadu, riziká pre finančnú stabilitu vyplývajúce z prudkej korekcie cien aktív a dôsledky takéhoto vývoja na kvalitu aktív, budú témami číslo jeden najbližších mesiacov. Dá sa očakávať, že rastúce úrokové sadzby zo strany centrálnych bánk sa premietnu do hypoték, čo zhorší schopnosť splácať dlh v dôsledku poklesu reálneho príjmu domácností. Európsky, ako aj zahraničný finančný systém, prešiel nedávnou pandémiou relatívne bez ujmy, ale z veľkej časti to bolo vďaka významnej podpore domácností a podnikov zo strany vlád a centrálnych bánk.