Odvážne plány na vytvorenie veľkej jednotnej Európy sú dávno v troskách. Prívrženci tejto myšlienky tak aspoň snívajú o rozširovaní eurozóny, v ktorej by boli všetky členské štáty. Mnohé z nich sa však euru vyhýbajú, čo vedie hŕstku predstaviteľov EÚ k nápadu zaviesť jednotnú menu povinne bez ohľadu na to, čo by takýto krok mohol znamenať.
Odvážne plány na vytvorenie veľkej jednotnej Európy sú dávno v troskách. Prívrženci tejto myšlienky tak aspoň snívajú o rozširovaní eurozóny, v ktorej by boli všetky členské štáty. Mnohé z nich sa však euru vyhýbajú, čo vedie hŕstku predstaviteľov EÚ k nápadu zaviesť jednotnú menu povinne bez ohľadu na to, čo by takýto krok mohol znamenať.
S myšlienkou povinného zavedenia eura vo všetkých členských krajinách EÚ prišiel nedávno Jean-Claude Juncker. Šéfovi Európskej komisie by sa páčilo, ak by jednotnou menou platili všetci Európania a ak by bolo na ňom, nebál by sa prijatie eura nariadiť povinne. Bláznivým nápadom okamžite opovrhlo pár bohatších štátov, ktoré upozornili na možné dôsledky takého nerozvážneho kroku.
Problémy s nepripravenými krajinami
Prístupová zmluva síce zaväzuje nových členov prijať euro, no majú tak urobiť až po splnení niekoľkých kritérií. Prijatie závisí od miery inflácie, zamestnanosti, deficitu verejných peňazí a ďalších podmienok, ktoré sú vstupenkou do eurozóny. Ak by jednotnú menu prijímali štáty povinne aj nepripravené, vo viacerých z nich by sa mohol opakovať nešťastný grécky scenár.
Oslabenie eura a tým celej eurozóny
Dôsledky prijatia eura nepripravenými štátmi by mohli mať za následok celkové oslabenie eurozóny. Je otázne, či by sa s tým lídri vyrovnali tak dobre ako pri problémoch s Gréckom, ktoré prežili bez väčších otrasov. Dopady by však mohli zasiahnuť euro aj na menovom trhu, čo by znamenalo riziká pre zahraničný obchod a to by už hrozilo značnými stratami.
Rozdelenie eurozóny na dva tábory
Špekulácie o rozdelení eurozóny na silnejší a slabší tábor sa objavili ešte pred predstavením Junckerovho nápadu. V prípade jeho uskutočnenia by hlasy volajúce po možnom rozdelení eurozóny ešte zosilneli. Postkomunistické krajiny vrátane nás by sa tak radili na druhú koľaj a možno by stratili rovnocenné slovo pri rozhodovaní o ďalšom smerovaní eurozóny.
Euro ako mena stratí príťažlivosť
Povinné rozšírenie eurozóny by si vypýtalo svoju daň aj v podobe neekonomických dôvodov. Euro bolo odjakživa menou, ktorej získanie si treba zaslúžiť výsledkami a ochotou meniť sa na vyspelú krajinu. Jej prijatím si štáty získali akýsi pomyselný štatút silnejšej krajiny, čo by sa povinným zavádzaním pokazilo. Euro by už nebolo vzácne a pre členov by znamenalo iba nutnosť spojenú so vstupom do EÚ.
Vystúpenie niektorých krajín z únie
Najhorším možným scenárom by bolo vystúpenie z únie, ku ktorému by v takomto prípade mohli niektoré krajiny pristúpiť. Tým by sa Junckerov pokus posilniť Európu skončil úplným fiaskom a namiesto jej rozširovania by došlo k rozdeľovaniu. Takémuto scenáru sa však bude chcieť každý vyhnúť, pretože vystúpenie z EÚ by dané krajiny iba oslabilo.
Je paradoxné, že lídri EÚ, ktorí sa prezentujú ako verní demokrati, sa neboja prísť s takýmto kontroverzným nápadom. V prípade jeho navrhnutia a následného zavádzania do praxe by šlo o diktát, ktorý sa prieči európskym hodnotám. Obzvlášť, ak viaceré krajiny euro odmietajú a museli by ho zavádzať len kvôli povinnému nariadeniu zhora.
Zdroje: theguardian.com, independent.co.uk, nitraden.sk