Hrozba prezidenta Trumpa týkajúca sa colných taríf vo výške 20 až 25 percent na komponenty do automobilov a vozidiel dovážaných do Spojených štátov spôsobuje vlnu hystérie, ktorá sa v súčasnosti šíri svetovými médiami. Lobistická skupina pod označením “Aliancia výrobcov automobilov“ tvrdí, že 25% tarify na dovezené vozidlá a súčiastky by stáli amerických spotrebiteľov ročne až […]
Hrozba prezidenta Trumpa týkajúca sa colných taríf vo výške 20 až 25 percent na komponenty do automobilov a vozidiel dovážaných do Spojených štátov spôsobuje vlnu hystérie, ktorá sa v súčasnosti šíri svetovými médiami.
Lobistická skupina pod označením “Aliancia výrobcov automobilov“ tvrdí, že 25% tarify na dovezené vozidlá a súčiastky by stáli amerických spotrebiteľov ročne až 45 miliárd dolárov, teda 5 800 dolárov na jedno vozidlo. Aliancia uviedla: „To by vo veľkej miere eliminovalo akékoľvek výhody plynúce z daňových úľav.“
Uvedené čísla sú však naozaj diskutabilné a zaváňajú propagandou. Nedá sa síce poprieť, že v teoretickej rovine by sa mohlo jednať o reálne hodnoty, ale zároveň by bolo potrebné predpokladať, že automobilový priemysel nijako nezareaguje na potenciálne tarify a v plnej miere nimi zaťaží priamo spotrebiteľov. Tí sa však s takýmto riešením pravdepodobne nestotožnia a automobilové spoločnosti budú nútené pristúpiť k reštrukturalizácii svojich dodávateľských reťazcov a výrobného procesu, aby takýmto spôsobom presunuli produkciu naspäť do Spojených štátov. Desiatky rokov sa totiž spoliehali na materiály a súčiastky vyrobené v zahraničí.
A práve to je jedným z predpokladaných cieľov colných taríf. Ďalším zámerom je presvedčiť ostatné krajiny sveta, aby znížili svoje vlastné sadzby. Po celé desaťročia sme totiž v tomto smere zaznamenávali nerovnomerné podmienky, ktoré často fungovali na úkor amerických pracovníkov.
Európska únia v súčasnosti ukladá tarify o hodnote 10% na všetky modely automobilov, SUV, kompaktných SUV, dodávok a pickupov dovezených z USA. Spojené štáty ukladajú 2,5% tarify na osobné automobily, SUV, kompaktné SUV a dodávky importované z EÚ a až 25% sadzby na dovážané pickupy, ktoré predstavujú iba malý podiel európskeho trhu.
Čína síce aktuálne aplikuje 25% tarify na všetky dovážané vozidlá, ale pripustila, že je ochotná znížiť ich až na 15%, čo by v rámci súčasnej obchodnej vojny malo byť gestom dobrej vôle. Mnohé popredné spoločnosti sa však v minulosti chceli vyhnúť vysokým čínskym colným tarifám a predávať vozidlá 1,3 miliarde čínskych spotrebiteľov. Všetci celosvetoví výrobcovia automobilov v Číne investovali miliardy dolárov, založili si tu veľké výrobné zariadenia a často priamo spolupracovali s čínskymi štátnymi podnikmi, s ktorými zdieľali informácie o svojich nových technológiách. Spoločnosť General Motors v súčasnosti vyrába a predáva viac automobilov v Číne ako na území Spojených štátov.
Japonsko kontroluje svoj import prostredníctvom administratívnych prekážok. Americkí výrobcovia automobilov zistili, že náklady spojené s prekonávaním a obchádzaním týchto prekážok im zabraňujú vyvážať malé vozidlá do Japonska, čo je v skutočnosti zamýšľaným cieľom japonských opatrení. Americkí producenti sa snažia apelovať na patričné orgány a dopracovať sa k potrebným zmenám už celé desaťročia, ale zatiaľ bezvýsledne.
Členovia Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA) – Mexiko a Kanada sú úzko zapojené do dodávateľských reťazcov väčšiny popredných automobilových spoločností. Biely dom sa v súčasnosti všemožne snaží stiahnuť všetku produkciu naspäť do USA, no spoločnosť GM aj napriek tomu v priebehu minulého týždňa oznámila, že svoje nové kompaktné SUV modelu Blazer bude vyrábať výhradne v Mexiku, kde už koniec koncov zamestnáva viac než 15 000 pracovníkov.
Pokiaľ ide o vývoz automobilov zo Spojených štátov, výzvy sú odlišné v závislosti od konkrétneho obchodného partnera. Nedá sa však poprieť, že problémy často nastávajú aj v tomto smere.
Čo sa týka importu, boli to práve Spojené štáty (nie Čína, Mexiko, Kanada či Nemecko), ktoré v posledných desiatich rokoch presadzovali produkciu súčiastok v zahraničí a ich následný dovoz do amerických výrobných hál.
Dodávateľské reťazce amerického automobilového priemyslu sú rozmiestnené po celom svete, najmä za cieľom vyhľadávania lacnej pracovnej sily, laxných environmentálnych zákonov a ďalších faktorov, ktoré vedú k zvýšenej ziskovosti. A to aj napriek tomu, že takýto prístup je často spojený s relatívne vysokými prepravnými nákladmi a istými rizikami. Veľký podiel amerického sektora vo výrobe automobilových súčiastok v čase svetovej finančnej krízy utrpel zásadné straty a následne sa vo veľkej miere presunul do Číny a Mexika.
Zatiaľ čo súčiastky vyrobené v Číne sa nachádzajú v každom vozidle predanom na území USA, v tejto krajine sa predávajú iba dva modely automobilov, ktoré sú celé zostavené výhradne v Číne. Jedná sa o kompaktné SUV modelu Buick Envision a sedan značky Volvo S60. Spoločnosť Volvo aktuálne spadá do vlastníctva čínskej automobilky Geely.
Z uvedených skutočností vyplýva, že práve čínske súčiastky by sa mohli stať primárnym cieľom colných taríf prezidenta Trumpa. Pokiaľ ide o už zmontované vozidlá, tarify budú zamerané predovšetkým na Nemecko, Japonsko, Južnú Kóreu, Mexiko a Kanadu.
Tarify na dovezené vozidlá z Nemecka, Japonska a Južnej Kórey by pravdepodobne výrazne prospeli samotným americkým producentom, pretože by efektívne zvýšili konkurencieschopnosť miestnych hráčov. Spoločnosť GM prevádzkuje v Južnej Kórei veľké a (v súčasnosti aj) veľmi problémové montážne haly (pod divíziou GM Korea), sústredené na výrobu malých automobilov, z ktorých je určitá časť dovážaná do Spojených štátov.
Avšak tarify na import z Mexika a Kanady by boli zásadným problémom aj pre domácich výrobcov automobilov z USA. Analýza konzultantskej spoločnosti Moody’s dokladuje nasledujúce údaje:
* Spoločnosť GM dováža až 30% automobilov, ktoré následne predáva na území Spojených štátov. Väčšina z týchto vozidiel pochádza z Mexika a Kanady, vrátane „významného podielu ziskových nákladných automobilov a modelov SUV tejto značky“. Automobilka GM zamestnáva v Mexiku 15 000 pracovníkov, ktorým v priemere vypláca iba menej než 3 doláre za hodinu.
* Spoločnosť Ford dováža 20% vozidiel, ktoré predáva v USA. Obvykle sa jedná o import z Mexika a Kanady.
Obe spoločnosti budú musieť čeliť nákladom spojeným s presunom produkcie z Mexika a Kanady naspäť do USA. Takýto typ reštrukturalizácie výroby si vyžaduje čas a peniaze. Navyše sa musia pripraviť na to, že ich ziskové marže v Spojených štátoch sa o niečo znížia. Agentúra Moody’s ďalej uviedla: „V rámci krátkodobého časového horizontu budú pravdepodobne musieť dotovať svoje predaje, čím sa budú snažiť eliminovať dopad colných taríf. V konečnom dôsledku je možné, že časť nákladov sa prejaví priamo na zvýšených cenách, s ktorými sa budú stretávať spotrebitelia.“
Spotrebitelia by sa však mohli vyhnúť zvýšeným cenám a automobilové spoločnosti by tak skončili s výrazne nižšími ziskami. Je totiž relatívne náročné kompenzovať tarify na úkor samotných spotrebiteľov. Je omnoho pravdepodobnejšie, že výrobcovia automobilov presunú výrobu naspäť na územie Spojených štátov a takýmto spôsobom eliminujú neprimerane zvýšené náklady na dovoz. Opäť by sa tak potvrdilo, že tarify spĺňajú jednu zo svojich primárnych funkcií.
Japonské automobilky vyrábajú svoje vozidlá v Spojených štátoch už celá desaťročia. Agentúra Moody’s poznamenala nasledujúce fakty:
* Spoločnosť Toyota dováža 22% automobilov, ktoré predáva v USA.
* Spoločnosť Nissan dováža až 31% automobilov, ktoré predáva v USA.
* Spoločnosť Honda bude jednou z automobiliek, ktorú tarify postihnú v najmenšej miere. V Spojených štátoch má totiž až 12 závodov, v ktorých sa vyrábajú motory, prevodovky a ďalšie súčiastky vozidiel značiek Honda a Acura. Drvivá väčšina modelov značky Honda sa vyrába zo súčiastok dodávaných americkými producentmi.
Cieľom colných taríf je motivovať automobilové spoločnosti a výrobcov súčiastok, aby si brali príklad z automobilky Honda a sústreďovali svoju výrobu do USA.
* Spoločnosť Hyundai dováža menej ako 50% vozidiel, ktoré následne v Spojených štátoch aj predáva. Tento hráč už v súčasnosti pracuje na zvyšovaní produkcie v rámci USA a tarify budú pravdepodobne efektívnym stimulom, ktorý túto iniciatívu ďalej umocní.
* Automobilka Kia Motors, ktorá je sesterským podnikom spoločnosti Hyundai, vyrába svoje modely Optima a Sorento v meste West Point, štáte Georgia, pričom zvyšok svojho sortimentu dováža zo zahraničia. Podobne ako Hyundai, aj táto spoločnosť plánuje zvýšiť svoju produkciu v rámci USA a tarify budú v tomto smere silnou motiváciou.
* Všetky tri veľké nemecké automobilky – Volkswagen, BMW a Daimler – majú na území USA zriadené svoje výrobné haly. Niektoré z nich exportujú časť svojej produkcie do iných krajín. Aj títo hráči budú nepochybne hľadať spôsob, ktorým by presunuli väčší podiel produkcie do Spojených štátov.
Colné tarify budú mať najväčší dopad na spoločnosti Jaguar Land Rover a Volvo, ako aj ďalšie, ktoré aktuálne v USA neprevádzkujú žiadne továrne. Automobilka Jaguar Land Rover je vo vlastníctve indickej spoločnosti Tata Motors.
Účelom taríf nie je zvýšenie cien produktov, ktorým by v konečnom dôsledku utrpeli spotrebitelia. Treba však poznamenať, že toto môže byť neželaným následkom zmeny colných opatrení. Tarify majú v prvom rade motivovať výrobcov k tomu, aby vo väčšej miere investovali a produkovali na území Spojených štátov. Trump sa takýmto spôsobom snaží zmeniť trend zahraničnej výroby, ktorý Spojené štáty vášnivo presadzovali po celé desaťročia. Tento aspekt taríf sa však úplne stráca vo všeobecnej hystérii, ktorú sa im podarilo vyvolať.
Zdroj: WSJ, Reuters