Európska centrálna banka (ECB) potrebuje v septembri ďalšie výrazné zvýšenie úrokových sadzieb a do konca roka by mala dosiahnuť „neutrálnu“ úroveň, uviedol šéf francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau.
ECB v júli zvýšila sadzby o 50 bázických bodov na nulu, aby bojovala s infláciou, ktorá v auguste opäť vystúpila na rekordnú úroveň 9,1 %, a atakuje tak dvojcifernú hodnotu.
Villeroy, ktorý je považovaný za „centristu“ v Rade guvernérov banky stanovujúcej sadzby, povedal, že sadzby by mali pokračovať v raste, kým ECB nedosiahne neutrálnu úroveň, ktorá je niekde medzi 1 % a 2 %. Pri neutrálnom kurze centrálna banka ani nestimuluje, ani nebrzdí rast. Takúto úroveň úrokových sadzieb by sme mohli vidieť už na najbližšom zasadnutí ECB.
Zatiaľ čo trhy v septembri vsádzali na pohyb o 50 bázických bodov, viacerí politici ECB, vrátane šéfa holandskej centrálnej banky Klaasa Knota a rakúskeho Roberta Holzmanna, uviedli, že súčasťou diskusie by malo byť aj 75 bázických bodov.
Zvýši ECB sadzby ako Fed?
Svojím „jastrabím“ postojom k aktuálnej situácii sa pridal aj guvernér estónskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB Madis Muller v komentároch pre agentúru Reuters uviedol, že zvýšenie o 75 bázických bodov by malo prísť už v septembri vzhľadom na to, že inflačný výhľad sa nezlepšil.
Villeroy povedal, že ECB je v prípade potreby ochotná ísť nad neutrálnu úroveň. „Nepochybujte o tom, že my v ECB by sme v prípade potreby zvýšili sadzby ešte viac nad rámec normalizácie. Vrátiť infláciu späť na 2 % je našou zodpovednosťou, naša vôľa a naša schopnosť plniť svoj mandát sú bezpodmienečné,“ dodal.
Villeroy otvorene nepriznal zvyšujúce sa riziko recesie, ale poznamenal, že vyhliadky na rast ustupujú, zatiaľ čo výhľad inflácie sa zhoršuje. Bankár povedal, že ECB musí zvážiť aj zmeny v tom, ako zaobchádza s prebytočnými rezervami.
Banky sedia na prebytočnej likvidite v hodnote biliónov eur a zvýšenie sadzieb do kladných hodnôt poskytuje bankám veľké bezrizikové výnosy, pričom centrálna banka utrpí podobné straty.
Villeroy prisľúbil „rýchle a pragmatické“ posúdenie rezervných odmien. „Rovnako ako sme to urobili v prípade viacúrovňovej schémy, musíme myslieť na systém rezervného odmeňovania prispôsobený tomuto novému kontextu,“ povedal.
„Recesia je obdobie, ktoré začína v bode, kedy ekonomická aktivita dosiahla svoj vrchol a začína spomaľovať, a končí v bode, kedy ekonomická aktivita dosiahla svoje dno a začína zrýchľovať.“
Recesia je za dverami?
Veľkým problémom však pre eurozónu ostávajú vysoké ceny energií, na ktoré vývoj nemajú centrálne banky dosah. Preto aj v prípade ak ECB bude zvyšovať sadzby rýchlejšie nemusí prísť k poklesu inflácie.
Vyjadrenie analytika
Vysoká inflácia a známky spomaľovania hospodárskeho rastu podnietili obavy, že eurozóna môže byť na pokraji recesie. Centrálni bankári majú pred sebou náročné obdobie, pretože inflácia dosahuje neprijateľne vysoké tempo rastu, čo naštartovali „veľkorysé“ dary v podobe rôznych stimulov aj počas pandémie COVID-19 a nulových úrokových sadzieb príliš dlhú dobu. Dopady reštriktívnej monetárnej politiky sa začnú prejavovať oneskorene, či už v prípade ECB alebo Fedu. Aký rozsah budú mať dopady je otázne vzhľadom na ďalšie nepriaznivé faktory ako je napríklad vojna na Ukrajine, či energetická kríza.