Časy najnižších úrokových sadzieb sú už dávno za nami. Predstavitelia Federálneho rezervného systému sa chystajú zvýšiť cenu požičiavania peňazí na vyššiu úroveň ako v období po Veľkej hospodárskej kríze.
Úradníci v júli druhýkrát v tomto roku zvýšili svoju kľúčovú referenčnú úrokovú sadzbu pôžičiek o tri štvrtiny percentuálneho bodu teda o 75 bázických bodov. Keď sa rok 2022 pomaly blíži ku koncu, úradníci by mohli zvýšiť náklady na pôžičky o ďalší celý percentuálny bod, čo predstavuje najväčšie sprísnenie za jediný rok od 80. rokov minulého storočia.
Rastú však obavy, že tieto kroky privedú USA do recesie. Nedávne správy ukázali klesajúcu spotrebiteľskú dôveru, spomaľujúci sa trh s nehnuteľnosťami, rast žiadostí o podporu v nezamestnanosti a prvý pokles podnikateľskej aktivity od roku 2020.
Oficiálne čísla ukázali, že americká ekonomika sa zmenšila už druhý štvrťrok po sebe, a podľa učebnicových príkladov sa tak dostala do technickej recesie. Pokles HDP v dvoch štvrťrokoch za sebou spĺňa obvyklú definíciu hospodárskej recesie, nie je ale jej definitívnym ukazovateľom. V USA určuje začiatok a koniec recesie výbor Národného úradu pre ekonomický výskum (NBER). Ten recesiu definuje ako „výrazný pokles ekonomickej aktivity po celej krajine, ktorý trvá dlhšie ako niekoľko mesiacov a je bežným spôsobom viditeľný vo výrobe, zamestnanosti, reálnych príjmoch a ďalších indikátoroch“.
Predseda Federálneho rezervného systému Jerome Powell uznal, že niektoré časti ekonomiky sa spomaľujú, ale povedal, že banka bude pravdepodobne pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb aj v nasledujúcich mesiacoch napriek rizikám, čo poukazuje na infláciu, ktorá dosahuje 40-ročné maximum.
Federálny rezervný systém, skrátene Fed, je sústava viacerých bánk a súvisiacich inštitúcií, spolu tvoriacich centrálnu banku USA. Systém bol založený v roku 1913, s cieľom kontrolovať peňažnú bázu a cez ňu ponuky peňazí, zdokonalenie kontroly bánk a poskytovanie zariadení na diskont cenných papierov. Dnes Fed reguluje a kontroluje celú bankovú sústavu. Základnými cieľmi vládnej ekonomickej politiky je stabilita a rast ekonomiky, stabilita kúpnej sily dolára, vysoký stupeň zamestnanosti a rozumná rovnováha transakcií s inými krajinami.
Ako zvyšovanie úrokových sadzieb bojuje s infláciou?
Vyššie úrokové sadzby pomáhajú bojovať proti inflácii tým, že zvyšujú náklady na pôžičky, podnecujú ľudí a podniky, aby si požičiavali menej a míňali menej. Teoreticky to má viesť k nižšiemu dopytu a pomalému rastu cien, čo znamená však aj menšiu ekonomickú aktivitu.
Inflácia v USA minulý mesiac vzrástla na 9,1 %, čo spôsobili vyššie ceny benzínu, či potravín. To je výrazne nad dvojpercentným cieľom Fedu a najrýchlejšie tempo od roku 1981.
Firmy a domácnosti si však zvykli na nízke úrokové sadzby, ktoré od finančnej krízy v roku 2008 len zriedka stúpli nad 2 %. Fed preto zdvíha sadzby nezvyčajne rýchlo, pričom posledné zvýšenie sadzieb o 0,75 % bolo druhé v rade.
Analytici očakávajú, že Fed do konca roka zvýši sadzby na 3 až 4 %. Analytici tvrdia, že si stále myslia, že Spojené štáty sa môžu vyhnúť vážnym ekonomickým problémom, pričom poukazujú na trh práce, ktorý stále pridáva státisíce pracovných miest každý mesiac. Spotrebiteľské výdavky, ktoré tvoria takmer 70 % HDP Spojených štátov sa tiež udržali, hoci rast sa spomalil.
Vyjadrenie analytika
Konečným cieľom zvyšovania sadzieb je poskytnúť ekonomike tzv. „mäkké pristátie“ spomalenie inflácie, ale nie natoľko, aby to priviedlo ekonomiku do recesie. Pre amerických centrálnych bankárov to môže byť jedna z najťažších úloh. Prudký nárast cien by mohol vrcholiť do konca roka, čo bude odrážať vplyv zvyšovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami. Existuje však veľa otázok, či sa tak stane. Historicky, keď inflácia stúpla nad 9 %, trvalo roky, nie mesiace, kým sa zotavila.