Kríza v Turecku: Extrémna inflácia a prepad meny

HABERL
27. októbra 2022

Turecká centrálna banka vo štvrtok (20.10.2022) znížila svoju úrokovú sadzbu už tretí mesiac po sebe napriek klesajúcej líre a ročnej miere inflácie, ktorá vyletela nad 83 %.

kríza v turecku

Tureckí tvorcovia menovej politiky sa vzpierajú globálnemu trendu zvyšovania úrokových sadzieb centrálnymi bankami, aby bojovali proti inflácii, keďže vysoké úrokové sadzby pôžičiek ochladzujú ekonomiku a ceny.

Inflácia dosiahla 83,45 %

Najnovšie rozhodnutie prichádza po tom, čo prezident Recep Tayyip Erdogan povedal, že centrálna banka bude znižovať sadzby každý mesiac „pokiaľ budem pri moci“, a to aj napriek tomu, že inflácia v septembri na ročnej báze dosiahla až 83,45 %.

Graf: 2015-2022 Turecká inflácia vs. úrokové sadzby

Erdogan chce do konca roka znížiť úrokové sadzby až na jednociferné číslo, keďže uprednostňuje hospodársky rast osem mesiacov pred voľbami a tureckí politici trvali na dodržiavaní tohto nekonvenčného ekonomického modelu na úkor „astronomickej“ inflácie.

Menová politika krajiny zameraná na rast

Menová politika krajiny, ktorú riadi turecký prezident, je založená skôr na snahe o rast a exportnú konkurenciu než na upokojovaní inflácie. Erdogan sa hlasne hlási k neortodoxnému presvedčeniu, že zvyšovanie úrokových sadzieb zvyšuje infláciu,a nie naopak, a nazval zvýšené sadzby „matkou všetkého zla“.

Centrálna banka vo štvrtok (20.10.2022) uviedla, že znížila svoju týždennú repo sadzbu na 10,5 % z 12 %, pričom prudký nárast spotrebiteľských cien bol podľa nej poháňaný oneskorenými a nepriamymi účinkami rastúcich cien energií spôsobených ruskou vojnou proti Ukrajine.

Mohlo by Vás zaujímať: h

Mohlo by Vás zaujímať: Ako v investovaní profitovať z inflácie?

Zníženie bolo očakávané

Zníženie úrokových sadzieb bolo očakávané, ale zníženie o 150 bázických bodov bolo väčšie, ako sa očakávalo po dvoch zníženiach o 100 bázických bodov v auguste aj septembri. Výsledkom je, že turecká líra stále stráca svoju hodnotu voči americkému doláru a od januára klesla o 28 %.

V porovnaní s dolárom za posledných 12 mesiacov je to pokles až o 50 %. Zatiaľ čo deficit bežného účtu Turecka sa v auguste zmenšil vďaka pomoci z príjmov z cestovného ruchu, podľa údajov Goldman Sachs stále dosahuje značných 3,1 miliardy dolárov.

Mohlo by Vás zaujímať: Bankrotujú centrálne banky?

Ekonomický fenomén alebo volebná stratégia? 

Timothy Ash, hlavný stratég pre rozvíjajúce sa trhy v BlueBay Asset Management, hovorí, že je to všetko v snahe vyhrať ďalšie turecké voľby v júli 2023. Prorastová politika môže zabezpečiť Erdoganovi výhru vo voľbách, no zvýši dopyt po dovoze, podkope konkurencieschopnosť a zvýši deficit. 

Turecká centrálna banka signalizovala, že v novembri bude nasledovať ďalšie zníženie sadzieb, ale môže to byť posledné zníženie, pričom uviedla, že finančné podmienky musia zostať podporujúce rast v prostredí slabnúceho dopytu. Dodal, že spomaľujúci sa zahraničný dopyt a tlaky na výrobný priemysel sú „dôsledne monitorované“, a že „možnosti politiky v oblasti úverov, kolaterálu a likvidity sa budú aj naďalej implementovať“.

Vyjadrenie analytika 

Líra výrazne oslabuje a jej reálne výnosy sú umelo nízke, inflácia prudko vzrástla a bežný účet zostáva v deficite. To spôsobilo, že medzinárodní investori v posledných rokoch opustili trh s dlhopismi v miestnej mene v Turecku. Kľúčovou hrozbou však zostáva líra. Riziká sú čoraz viac vychýlené k ďalším veľkým poklesom meny vzhľadom na vysokú mieru inflácie v Turecku.

Odber HABERL News

Získajte aktuálne informácie zo sveta financií a spravujte svoje investície ešte rozumnejšie. Prihláste sa na odber HABERL newslettra.