Zavádzanie amerických obchodných ciel voči tradičným obchodným partnerom z Číny a EÚ je momentálne jedna z najhorúcejších ekonomických tém. Rastúce napätie, ktoré sa spája s krokmi americkej vlády, totiž môže vyústiť až do obchodnej vojny. Tá by ale nebola prvá, ktorá by zasiahla dobré obchodné vzťahy medzi svetovými mocnosťami. Pestrá história vo svete ekonomiky a investovania priniesla viacero obchodných konfliktov, […]
Zavádzanie amerických obchodných ciel voči tradičným obchodným partnerom z Číny a EÚ je momentálne jedna z najhorúcejších ekonomických tém. Rastúce napätie, ktoré sa spája s krokmi americkej vlády, totiž môže vyústiť až do obchodnej vojny. Tá by ale nebola prvá, ktorá by zasiahla dobré obchodné vzťahy medzi svetovými mocnosťami.
Pestrá história vo svete ekonomiky a investovania priniesla viacero obchodných konfliktov, ktoré ovplyvňovali medzinárodné dianie. Niektoré sa vyriešili rýchlo a pokojne bez veľkých finančných strát, iné zas viedli k diplomatickým prestrelkám, ktoré mali dopad aj na celkový geopolitický vývoj. Aj keď nespôsobili toľko nešťastia ako ozbrojené konflikty, mnohokrát dokázali potrápiť aj vyspelejšie ekonomiky a spôsobiť nečakané pády na burzách.
Stopka pre francúzske víno (1689)
Prvé obchodné vojny sa väčšinou spájali s dovozom alkoholu a inak to nebolo ani v Anglicku počas 17. storočia, kedy kráľ William III. predražil poplatky za dovoz vína z Francúzska, čím chcel podporiť lepšiu produkciu domáceho alkoholu. Víno spoza La Manche na istý čas úplne zmizlo z anglického trhu, s čím rástol predaj ginu od miestnych výrobcov. To sa však ukázalo ako zlý ťah, pretože krátko na to začala stúpať aj miera kriminality.
Írsko-britské clá (30. roky 20. st.)
Anglicko ako koloniálna mocnosť patrilo k štátom, ktoré v minulosti zviedli mnohé obchodné konflikty. Tie však neskončili ani v 20. storočí, kedy sa zapojilo do ďalších podobných vojen. Jednou z najväčších bola aj reakcia na írsky protekcionizmus z 30. rokov, ktorá vyústila až do vzájomného uvalenia ciel na dovážané produkty. Porazeným zo zhruba 20-ročného konfliktu vzišlo Írsko, ktorého ekonomika vyvážajúca 90 % výrobkov do VB padla takmer na dno.
Ochrana priemyslu v USA (1930)
Lídrom v počte zvádzaných obchodných vojen sa v 20. storočí stala jednoznačne USA. Práve jej stratégia sa výraznou mierou podpísala aj na rozpútaní protekcionistických opatrení, ktoré sprevádzali Veľkú hospodársku krízu. Americký zákon na ochranu priemyslu predražil clá na zahraničný tovar na najvyššiu úroveň za 100 rokov, a to až v rozsahu 20 000 druhov rôzneho tovaru.
Clá na import ocele do USA (2002)
Posledná veľká vojna, ktorá mohla otriasť svetovou ekonomikou, sa skončila skôr než došlo k jej negatívnemu dopadu. Nechýbalo veľa a George W. Bush by v roku 2002 potopil mnoho firiem, ktoré dovážali oceľ do USA. Clá zavedené na import však rýchlo zrušil, pretože pády hodnoty akcií a dolára sprevádzané vyhrážkami oceliarskych magnátov boli jasným signálom chybného kroku.
Rusko-bieloruské vojny (2004-2009)
V prípade opakovaných diplomatických roztržiek medzi Moskvou a Minskom sa jednalo len o lokálny konflikt. Napriek tomu mal silu zasahovať do geopolitického vývoja a dosť výrazne ochromiť bieloruskú ekonomiku. Tá musela v 1. desaťročí 21. storočia prežiť hneď niekoľko vojen so svojim „veľkým“ bratom, súčasťou ktorých boli zákazy dovozu mlieka a cukru alebo priškrtenie plynových kohútikov.
Čím viac sa ekonomika globalizuje, tým môžu mať obchodné vojny väčší dopad na dianie vo svete, obzvlášť ak sa spájajú s mocnosťami ako USA, Čína a EÚ. Aj preto môže mať uvalenie ciel zo strany Washingtonu vplyv na finančné trhy a ich vývoj. Obávať sa nejakých výrazných turbulencií však nemusíme, pretože vzhľadom na silné väzby týchto obchodných partnerov si nikto z nich nedovolí vyvolať väčší spor.
Zdroje: www.reuters.com, www.bloomberg.com