Nastávajúce desaťročie môže byť tým najhorším v histórii USA

HABERL
14. júna 2018

Nie je žiadnym prekvapením, že na obzore sa črtá americká úverová kríza, ktorá pramení z akumulácie vysoko výnosných rizikových dlhopisov. Táto kríza bude mať síce obrovské dopady na výsledky a správanie investorov, no nejedná sa o najväčší problém, ktorý by sme mali očakávať v priebehu nadchádzajúcich rokov. Úverová kríza totiž spustí takzvaný dominový efekt a […]

USA

Nie je žiadnym prekvapením, že na obzore sa črtá americká úverová kríza, ktorá pramení z akumulácie vysoko výnosných rizikových dlhopisov. Táto kríza bude mať síce obrovské dopady na výsledky a správanie investorov, no nejedná sa o najväčší problém, ktorý by sme mali očakávať v priebehu nadchádzajúcich rokov.

Úverová kríza totiž spustí takzvaný dominový efekt a vyústi do celosvetovej finančnej krízy, ktorú niektorí analytici nazývajú ako „Veľký reset“.

Kolaps mimoriadne rizikových dlhopisov s vysokou výnosnosťou sa negatívne odrazí ako na akciovom trhu, tak aj na trhu s dlhopismi. Neschopnosť klientov splácať svoje dlhy prinúti banky k znižovaniu objemu poskytovaných úverov. To však bude znamenať, že aj úveru-schopné spoločnosti takto stratia prístup ku kapitálu potrebnému pre rozvoj svojho podnikania.

To následne vyvinie neprimeraný tlak na mzdy zamestnancov a výrazne zredukuje ekonomickú aktivitu obyvateľstva. Nasledovať bude ekonomická recesia.

Svetová recesia

Celosvetová recesia určite nebude problémom výlučne Spojených štátov. Nepochybne zasiahne aj Európu (alebo tu dokonca prepukne) a postupne aj ďalšie krajiny sveta. Americká a/alebo európska recesia prerastie do celosvetovej krízy podobne, ako tomu bolo v priebehu roka 2008.

Európa v súčasnosti čelí vlastnému súboru problémov a existuje tu niekoľko faktorov, ktoré by mohli spustiť takýto vývoj situácie. Je dokonca možné, že Európa bude musieť čeliť kríze ešte predtým, ako Európska centrálna banka (ECB) ukončí svoj cyklus sprísňovania menovej politiky.

Je zvykom, že americká recesia podnieti vyššie výdavky federálnej vlády a zredukuje príjmy z daní. Dá sa teda očakávať, že deficit rozpočtu vlády Spojených štátov veľmi rýchlo prekročí hranicu dvoch biliónov dolárov. Celkový štátny dlh USA by tak mohol už do štyroch rokov od prepuknutia recesie dosiahnuť hodnotu $30 biliónov.

Takýto vývoj situácie bude mať za následok ďalší nátlak na súkromné kapitálové trhy a veľmi pravdepodobne aj zvýšenie daňového zaťaženia pre všetkých bez rozdielu, už nie iba tých najbohatších.

Politická odozva

Automatizácia priemyslu sa medzitým prejaví v plnej miere, čo bude predovšetkým následkom iniciatívy podnikov, ktoré sa budú zúfalo snažiť zredukovať svoje výrobné náklady. Negatívny efekt tohto deja, ktorý už v súčasnosti pozorujeme na trhoch práce sa tak zdvojnásobí, prípadne až strojnásobí. Ešte horšou je však skutočnosť, že automatizácia kriticky zasiahne aj sektor služieb – rapídny technologický pokrok nebude možné zastaviť.

Robotníckej triede populácie sa to však vôbec nebude páčiť, čo je obzvlášť nebezpečné pre politikov, keďže táto skupina obyvateľstva disponuje zásadným podielom volebných hlasov. Rôzne programy sociálnych dávok a príspevkov v nezamestnanosti si vyžiadajú mimoriadne zvýšené výdavky zo strany štátu.

Dostupné štúdie dokladujú, že podiel pracovne činných občanov, krytých poistením v nezamestnanosti aktuálne dosahuje najnižšiu úroveň za posledných 45 rokov. Čo sa stane v prípade, že milióny zamestnancov na vlastnej nohe hromadne prídu o svoje pracovné pozície?

Pravdepodobným výsledkom bude situácia, v ktorej americký Kongres ovládnu demokrati spolu s prezidentom. Bude nasledovať zvyšovanie dane pre „bohatých“, rušenie niektorých úľav v rámci firemnej dane a sprísňovanie regulačnej legislatívy.

Takýto vývoj situácie v najlepšom prípade spôsobí spomalenie ekonomiky, v tom horšom druhú recesiu. Rovnaký scenár sme zaznamenali pri dvoch po sebe nasledujúcich recesiách v rokoch 1980 a 1982.

Veľký reset

Rovnako sa treba pripraviť na mieru nezamestnanosti blížiacu sa 20% a rast HDP, ktorý bude prinajlepšom minimálny. Ešte predtým sa však Federálny rezervný systém (Fed) pustí do masívneho kvantitatívneho uvoľňovania (QE).

S nástupom recesie budeme svedkami toho, ako Fed a ďalšie svetové centrálne banky upustia od svojich plánov spojených s rušením QE. Analytici tvrdia, že hodnota aktív na súvahe Fedu by do konca budúceho desaťročia mohla dosiahnuť hodnotu až $20 biliónov. Teda až päťkrát viac ako v roku 2008.

Svet je jednoducho zaťažený priveľkým dlhom a je veľmi pravdepodobné, že ho nebude možné splatiť. Jediným možným východiskom je situácia, v ktorej sa najväčšie svetové centrálne banky dohodnú na „resetovaní“ dlhu. V súčasnosti je to nemysliteľné a na prvé počutie možno absurdné, ale nemožno to vylúčiť.

Ekonómovia aj samozvaní odborníci budú aj naďalej tvrdiť, že „sa to tak skrátka nedá“, ale skutočne sa jedná o jediné riešenie svetového dlhu. Je dokonca pravdepodobné, že podobné riešenie sa už aktuálne plánuje v tajnosti a v prípade potreby bude náhle ohlásené verejnosti.

Technológia bude medzitým aj naďalej eliminovať pracovné príležitosti. To povedie k obnovenému záujmu o princíp univerzálneho základného príjmu a ďalších podobných riešení. Už sa nebude jednať iba o divokú predstavu, ale o jediné prijateľné riešenie.

Všetky spomenuté činitele dajú vznik najhoršiemu desaťročiu v histórii Spojených štátov. A to aj v prípade, že sa do vriaceho kotla nezamieša vojna – čo je pre krízy podobných rozmerov nepochybným zvykom. Analytici sa však domnievajú, že otvorená vojna by zatiaľ nemala hroziť ako USA, tak ani zvyšku sveta. Namiesto toho sa však môžeme stať svedkami krátkych a intenzívnych ozbrojených konfliktov.

Keď sa však Spojeným štátom podarí prežiť toto strastiplné obdobie a obzvlášť Veľký reset, po roku 2030 by už malo byť všetko lepšie ako v súčasnosti. USA spolu s ďalšími svetovými veľmocami zažijú úžasný „boom“ a ocitnú sa v budúcnosti, o ktorej dnes iba snívame. V roku 2039 sa nikto nebude chcieť vrátiť do starých dobrých časov v roku 2019. Keď budeme spomínať na súčasnosť, naše deti ju budú považovať za dobu kamennú. V prvom rade ju však musíme prekonať a posunúť sa ďalej.

Zdroj: WSJ, Bloomberg

Odber HABERL News

Získajte aktuálne informácie zo sveta financií a spravujte svoje investície ešte rozumnejšie. Prihláste sa na odber HABERL newslettra.