Popredné svetové spoločnosti ako IBM, Bank of America, Aetna či Yahoo! sa v posledných rokoch snažia obmedzovať možnosť svojich zamestnancov pracovať z domu a vo veľkej miere ich sústreďujú do priestranných otvorených kancelárskych priestorov známych ako „open-plan office“. Takéto spoločné pracovisko má údajne podporovať vzájomnú interakciu a spoluprácu medzi zamestnancami. Viaceré spoločnosti si na tejto […]
Popredné svetové spoločnosti ako IBM, Bank of America, Aetna či Yahoo! sa v posledných rokoch snažia obmedzovať možnosť svojich zamestnancov pracovať z domu a vo veľkej miere ich sústreďujú do priestranných otvorených kancelárskych priestorov známych ako „open-plan office“. Takéto spoločné pracovisko má údajne podporovať vzájomnú interakciu a spoluprácu medzi zamestnancami.
Viaceré spoločnosti si na tejto domnienke dokonca vybudovali vlastný podnikateľský model. Dokonalým príkladom je spoločnosť WeWork s aktuálnou trhovou hodnotou na úrovni 20 miliárd dolárov, ktorá záujemcom poskytuje otvorené kancelárske priestory. Aj táto spoločnosť totiž zastáva názor, že keď sú ľudia pokope, ochotne spolupracujú na riešení problémov a rozvoji daného podniku.
Najnovší výskum napriek tomu dokladuje, že pobyt na pracovisku takto nefunguje. Nie je ničím neobvyklým, že zamestnanci v súčasnosti vykonávajú svoje funkcie v rozsiahlych miestnostiach bez akýchkoľvek vnútorných stien či priehradiek, čo má predstavovať rúcanie bariér medzi jedincami na pracovisku. Ethan Bernstein a Stephen Turban z Harvardovej univerzity však vo svojej štúdii porovnali dve firemné centrály a zistili, že moderná architektúra open-plan office má tendenciu znižovať objem osobných interakcií medzi jednotlivými pracovníkmi až o pozoruhodných 70% a na druhej strane v rovnakej miere zvyšovať elektronickú komunikáciu. A nedá sa poprieť, že vzhľadom na takúto povahu vzájomnej komunikácie by sa zamestnanci mohli nachádzať takmer kdekoľvek.
Bernstein a Turban študovali dva medzinárodné podniky figurujúce v rebríčku 500 najúspešnejších spoločností časopisu Fortune, ktoré sa v čase realizácie výskumu snažili prechádzať práve na princíp modernej otvorenej kancelárie. Jedna zo študovaných spoločností dokonca odstránila všetky vnútorné steny v rámci celého jedného poschodia svojej kancelárskej budovy. Výskumníci rozdelili posudzovaných zamestnancov do kategórií založených na ich pracovnej náplni – zvlášť boli teda hodnotení príslušníci predajných, technologických, účtovníckych a personálnych oddelení. Každý zo zamestnancov obdržal takzvaný „sociometrický odznak“, ktorý pri sebe nosil 15 dní pred a 15 dní po presune z uzavretej kancelárie do spoločného priestoru bez stien.
Keď boli študovaní zamestnanci obklopení stenami, osobnou interakciou so svojimi kolegami strávili v priemere 5,8 hodiny denne; po prechode do otvoreného priestoru sa však táto doba skrátila až na 1,7 hodiny. Zamestnanci po zmene pracovného prostredia zároveň posielali až o 56% viac e-mailov a o 67% viac textových správ, ktoré boli o 75% dlhšie ako predtým.
Druhá skúmaná spoločnosť sa rozhodla nahradiť tradičné kóje výhradne otvoreným priestorom v rámci celej svojej medzinárodnej centrály. Študovaná vzorka v tomto prípade zahŕňala 100 zamestnancov vybavených sociometrickými odznakmi, ktorí mali až do zmeny prostredia k dispozícií vlastný, približne dvojmetrový priestor ohraničený priehradkami z troch strán. Po prechode na open-plan office sa síce hustota zamestnancov na jednotku plochy nezmenila, ale ocitli sa bez akýchkoľvek priehradiek, pričom každé individuálne pracovisko zrazu pozostávalo zo šiestich až ôsmich stolov. Tento krok opäť viedol k poklesu komunikácie „zoči-voči“ až o 67% a výrazné zvýšenie počtu posielaných e-mailov. Bolo obzvlášť zaujímavé, že fyzická vzdialenosť medzi komunikujúcimi zamestnancami vôbec nemala dopad na spôsob, ktorým interagovali. Z toho zjavne vyplýva, že keď sa jedná o podnecovanie vzájomnej spolupráce medzi účastníkmi pracoviska, rozmiestnenie zamestnancov v priestore je neprimerane preceňovaným faktorom.
Výskumníci zhrnuli svoje výsledky nasledovne: „Keď pracujeme s rôznorodými chemickými látkami, je možné navodiť vhodnú teplotu a tlak a v konečnom dôsledku premeniť východiskové elementy chemickej reakcie na požadované produkty. Výsledky nášho výskumu však potvrdzujú, že keď sa snažíme napodobniť podobný proces s rôznorodými ľuďmi, do reakcie sa s najväčšou pravdepodobnosťou zapája mnoho ďalších faktorov. Kým dostatočne neporozumieme týmto faktorom, budeme zaznamenávať pokles v osobnej komunikácii aj napriek tomu, že účelovo vytvoríme transparentný a otvorený priestor, ktorý by ju mal naopak umocňovať.“
Autori štúdie sa rozhodli neanalyzovať svoje výsledky z psychologického hľadiska. Jedným z možných vysvetlení zisteného trendu však môže vyť teória, že keď umiestnime ľudí do obrovského spoločného priestoru, namiesto ochotnej spolupráce začnú túžiť po vlastnom súkromí. Moderný korporátny svet totiž vo veľkej miere presadzuje extroverziu – predovšetkým tvrdohlavou kultúrou firemných stretnutí. Niektorí zamestnanci sa však môžu v takýchto situáciách cítiť nepohodlne a často sa dokonca snažia minimalizovať akýkoľvek osobný kontakt so svojimi kolegami. Práve následkom tohto správania sa výrazne zvyšuje podiel neosobnej elektronickej komunikácie.
Prirodzene, zistený trend možno vysvetliť aj ďalšími teóriami. V otvorenej kancelárii totiž veľmi ľahko zbadáte, že kolega, ktorého ste plánovali osloviť, je práve mimoriadne zaneprázdnený – ak ho teda nechcete vyrušiť pri urgentnej povinnosti, radšej mu pošlete e-mail.
Aj bez ohľadu na psychologické pozadie zmien v spôsobe komunikácie však treba poznamenať, že takáto transformácia vnútornej štruktúry pracoviska môže mať negatívne dopady na celkové podnikanie konkrétnej spoločnosti. Bernstein a Turban vo svojom odbornom článku uviedli: „Vedúci predstavitelia prvej skúmanej spoločnosti nám potvrdili, že výkonnosť definovaná v súlade s internými metrikami spoločnosti, sa po snahe o rúcanie fyzických bariér medzi zamestnancami výrazne znížila.“
Zamestnanci na voľnej nohe a zakladatelia malých spoločností by si mali byť plne vedomí tohto efektu, keď sa rozhodnú zameniť pohodlie svojho domova za „interaktívnejší“ priestor otvorenej kancelárie. Kancelárske priestory zabezpečené spoločnosťou WeWork totiž každému jedincovi poskytujú osobný priestor o hodnote približne päť až sedem metrov štvorcových, kým americká firemná norma definuje kanceláriu ako plochu rovnú približne 18 metrom štvorcovým.
Samozrejme sa nedá poprieť, že niektorí zamestnanci určite dokážu využiť spoločný kancelársky priestor na zvýšenie vlastnej či skupinovej produkcie. Mnohí zamestnanci však budú v takomto prostredí vkladať do svojej práce menšie úsilie a komunikovať so svojimi spolupracovníkmi výhradne elektronickou formou, nie tvárou v tvár. Dostupný výskum navyše dokladuje, že pracovné nasadenie priemerného zamestnanca je vyššie v jeho domácom prostredí ako v akejkoľvek kancelárii. V niektorých prípadoch sa síce stáva, že človek pracujúci z domu pociťuje známky klaustrofóbie a zanedbáva starostlivosť o svoju osobu, ale tieto záležitosti sú často prijateľnou obetou, ak vedú k skutočne zvýšenej angažovanosti a mimoriadnej produktivite. Nemožno tiež zabúdať na možnosť eliminácie nákladov nevyhnutných pri dochádzaní do zamestnania.
Viaceré veľké spoločnosti si však vysoko cenia plnohodnotnú interakciu medzi svojimi zamestnancami a tradičnú komunikáciu na osobnej úrovni. Takýto hráči si pochopiteľne nemôžu dovoliť úplne eliminovať pracoviská typu open-plan office. Treba tiež poznamenať, že v skutočnosti neexistuje žiadny náznak toho, že ľudia pracujú menej produktívne alebo efektívne iba preto, že neinteragujú so svojimi kolegami tvárou v tvár. Práve naopak. Mnoho zamestnávateľov v súčasnosti umožňuje svojim zamestnancov kombinovať prácu v kancelárií s výkonom pracovných povinností priamo z ich domu. Akademická obec zatiaľ však nevyprodukovala výskum týkajúci sa takéhoto kombinovaného režimu a jeho dopadu na kvantitu a kvalitu vykonanej práce. Môžeme iba predpokladať, že ľudia pracujúci z domu začnú postupom času pociťovať potrebu ľudského kontaktu typického pre tradičné pracovisko.
Moderná technológia umožňuje zamestnávateľom vyskúšať všetky dostupné možnosti pomocou rovnakého vybavenia, ktoré použili Bernstein a Turban. Ak je ich cieľom maximalizovať produktivitu svojej spoločnosti, mali by zvoliť cestu odbornej analýzy a nespoliehať sa výhradne na intuíciu či nepodložené tvrdenia z druhej ruky.
Zdroj: Bloomberg, TheWallStreetJournal