V okamihu, kedy pandémia koronavírusu zasiahla Európu, sa začali krajiny obracať smerom dovnútra. Na prvé miesto postavili potreby svojich obyvateľov a prosby o pomoc od susedov ignorovali. Členské štáty Európskej únie uzavreli svoje hranice po prvýkrát za posledné desaťročia a začali medzi sebou bojovať o potrebné zdravotnícke pomôcky, ako sú napríklad pľúcne ventilátory. Súčasná pandémia […]
V okamihu, kedy pandémia koronavírusu zasiahla Európu, sa začali krajiny obracať smerom dovnútra. Na prvé miesto postavili potreby svojich obyvateľov a prosby o pomoc od susedov ignorovali. Členské štáty Európskej únie uzavreli svoje hranice po prvýkrát za posledné desaťročia a začali medzi sebou bojovať o potrebné zdravotnícke pomôcky, ako sú napríklad pľúcne ventilátory.
Súčasná pandémia je skúškou konceptu solidarity medzi členskými štátmi. Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že ide o najväčšiu skúšku akej kedy Európska únia čelila.
Mnoho štátnych zdravotníckych systémov sa kvôli koronavírusu ocitlo na pokraji kolapsu a ekonomika zaznamenala jeden z najprudších poklesov v histórii. Výskumná spoločnosť Capital Economics, sídliaca v Londýne, uviedla že ochorenie COVID-19 by mohlo v konečnom dôsledku viesť k rekordnému 15% štvrťročnému poklesu hrubého domáceho produktu krajín eurozóny. K tomuto poklesu môže dôjsť v druhom kvartáli roku 2020. Doteraz bol rekordný pokles zaznamenaný v prvom kvartáli roku 2009 a išlo o 3,2%.
Táto skutočnosť vyvolala mnoho otázok týkajúcich sa budúcnosti Európskej únie. Zatiaľ čo skutočné trvalé následky krízy spôsobenej koronavírusom ešte nemôžeme predpovedať, mnohí pozorovatelia a experti sa obávajú toho, že pandémia by mohla úplne pozmeniť výsledok viac ako siedmich desaťročí európskej integrácie.
Dlh jednotlivých krajín Eurozóny v dôsledku pandémie koronavírusu narastie, no ďalšia kríza štátneho dlhu nie je pravdepodobná. Na strane druhej, veľké rozdiely v zadlženosti jednotlivých krajín eurozóny môžu otestovať ich jednotu.
Podobné: EÚ kvôli koronavírusu stopla fiškálne pravidlá
Medzinárodný menový fond očakáva, že dlh 19 krajín, kde sa používa euro, tento rok vzrastie o viac ako 13% hrubého domáceho produktu. V celej Európe platia rôzne opatrenia spôsobujúce neslýchanú 7,5% recesiu. Napriek očakávaným masívnym pôžičkám, bol doterajší vplyv na výnosy veľmi malý.
Úroky z dlhopisov vo vysoko zadlžených krajinách ako je Taliansko, Grécko, Španielsko alebo Portugalsko sa zvyšujú iba o 40 až 50 bázických bodov, nakoľko ich Európska centrálna banka kontroluje prostredníctvom masívneho nákupu dlhopisov.
Christopher Dembik, ktorý je ekonómom Saxo Bank uviedol: “Nakoľko Európska centrálna banka doslova vyčisťuje sekundárny trh, je riziko krízy štátneho dlhu takmer nulové”. Túto skutočnosť prízvukuje aj mnoho iných ekonómov a úradníkov.
Tentoraz je to iné
Najväčším rozdielom medzi krízou dlhu v eurozóne v rokoch 2010 až 2012 a súčasnou situáciou je Európska centrálna banka. Medzi rokmi 2010 a 2012 neexistoval žiaden sľub od Centrálnej európskej banky, že “urobí všetko, čo bude musieť”, aby podporila euro. Hneď ako tento sľub uzavrela, v polovici roka 2012, sa kríza skončila.
V tých časoch taktiež neexistoval systém priamych menových transakcií, ktorý Európskej centrálnej banke poskytol možnosť neobmedzeného nákupu vládnych dlhopisov. Ani záchranný fond, ktorého kapacita je 410 miliárd eur. Tento záchranný fond je pripravený poskytovať krajinám eurozóny pôžičky lacno a bez dodatočných podmienok.
Úradníkov a ekonómov však neznepokojuje panika na trhoch ale skôr skutočnosť, že južné krajiny eurozóny sa v porovnaní s tými severnými budú musieť zotaviť z poklesu a zároveň splácať obrovský dlh.
Hlavné riziko je teda politické. Ekonómovia tvrdia, že krajiny Európskej únie nemôžu dovoliť nacionalistickým a euroskeptickým stranám v južných krajinách, aby využili ťažkosti spojené s oživením ekonomiky a obrovskou mierou dlhu, a nastavili verejnú mienku medzi obyvateľmi týchto krajín proti Európskej únii.
Holger Schmieding, ktorý je hlavným ekonómom banky Berenberg, uviedol: “Európska centrálna banka môže nakúpiť rozsiahle objemy talianskych dlhopisov, no nemôže presvedčiť trh, že Taliansko si chce navždy ponechať euro. Existuje určité riziko, že talianska vláda sa rozhodne opustiť euro. Podrobnosti nie sú dôležité, dôležitá je skutočnosť, že toto riziko existuje.”
Takýto scenár sa môže v Taliansku stať medzi obyvateľmi veľmi populárny, nakoľko táto krajina, v porovnaní s napríklad Nemeckom alebo Holandskom má relatívne obmedzenú schopnosť reagovať na pandémiu koronavírusu.
Veľké rozdiely vo výške dlhov, hrozba pre euro
Mario Centeno, ktorý je predsedom ministrov financií krajín eurozóny, pre spravodajský portál European Parliament uviedol, že okamžitá fiškálna reakcia Nemecka na pandémiu bola takmer sedemkrát väčšia ako reakcia Talianska, ktoré kríza koronavírusu zasiahla zo všetkých európskych krajín najtvrdšie. Taktiež dodal, že “fragmentácia” krajín eurozóny podkopala jednotný trh a silu eura.
Rozdiely v dlhoch jednotlivých krajín však budú pre budúcnosť naozaj veľké. Medzinárodný menový fond uviedol, že grécky dlh tento rok prudko stúpol o takmer 22 bodov na 200% hrubého domáceho produktu, taliansky takmer o 21 bodov na 156% a španielsky o 18 bodov na viac ako 113%. Krajiny ako Francúzsko, Portugalsko a Belgicko boli taktiež tvrdo zasiahnuté.
Naopak, Medzinárodný menový fond očakáva, že dlh Nemecka sa zvýši iba o 9 bodov na 69% a v prípade Holandska to bude 10 bodov na 58%. Rakúsko, Fínsko, Slovensko a krajiny na Pobaltí zaznamenajú podobné alebo mierne väčšie nárasty, no oveľa nižšie ako južné štáty.
Ekonóm spoločnosti ING, Carsten Brzeski, uviedol, že by si kľudne vsadil 100 eur na to, že v najbližšom roku alebo dvoch nezažijeme návrat krízy štátneho dlhu. Brzeski vyzdvihol veľmi silnú politickú vôľu krajín eurozóny vyhnúť sa takejto kríze v časoch, kedy všetky ekonomiky trpia kvôli pandémii.
Brzeski dodal: “Pravdepodobne by som vsadil aj ďalších 100 eur na to, že sa do eurozóny vráti existenčná kríza. Korono-kríza je do určitej miery akcelerátorom. Opäť prináša základnú otázku týkajúcu sa toho, aká finančná politika je správna a ako sa vysporiadať s vysokým štátnym dlhom. Súčasná kríza povedie k novej hospodárskej rozdielnosti medzi severom a juhom. Kríza zasiahne južné krajiny silnejšie, zatiaľ čo krajiny na severe eurozóny sa s ňou vysporiadajú rýchlejšie a ľahšie.”
Táto otázka bude jadrom diskusie, ktorú budú vedúci predstavitelia Európskej únie viesť v najbližšom odbodí. Okrem toho sa budú zaoberať tým, ako zabezpečiť všetkým ekonomikám eurozóny rovnakú šancu na zotavenie, a to s dôrazom na ich veľmi rozdielne východiskové body týkajúce sa zadlženia verejnosti. V stávke ja aj najväčšie aktívum Európskej únie, jednotný trh so 450 miliónmi spotrebiteľov, ktorý nemôže dobre fungovať, ak budú rozdiely medzi krajinami príliš veľké.
Hlavná ekonomická poradkyňa banky Morgan Stanley, Reza Moghadam, uviedla: “Existuje riziko, že súčasná kríza povedie k ďalším rozdielom medzi krajinami eurozóny.”
Finančná podpora alebo pôžičky – ako zabrániť veľkému nárastu dlhu
Doteraz prijaté riešenia neriešili problém udržateľnosti dlhu v krajinách s vysokou mierou zadlženia ako je napríklad Taliansko. Podľa Moghadamovej neriešili ani rôznu mieru rastu, produktivity, nezamestnanosti alebo pôžičiek od bánk.
Aby sa zabránilo takýmto rozdielom, Európska únia hľadá nápady ako zabrániť rozširovaniu dlhov južných štátov ale zároveň zabrániť spoločnému dlhu všetkých európskych krajín, ktorý je pre Berlín, Haage, Viedeň alebo Helsinki neprijateľný.
Podobné: Koronavírus zdôrazňuje, prečo je potrebné investovať do kvality
Jeden z vyšších úradníkov eurozóny uviedol: “Existuje reálne riziko vážneho nárastu politického napätia medzi južnými a severnými krajinami, a to rovnako zo stredne dlhodobého ako aj krátkodobého hľadiska,” … “Úroveň dlhu jednotlivých krajín je hlavným problémom, pretože dlh bude rásť všade, no pre južné krajiny bude tento rast kritickejší a preto bude ich priestor na manévrovanie v najbližších rokoch obmedzený.”
Aby sa predišlo prudkému nárastu dlhu v južných krajinách, niektoré krajiny ako napríklad Španielsko žiadajú o granty, teda peniaze, ktoré by boli požičané všetkým, no následne by boli poskytnuté, tým ktorí ich najviac potrebujú.
Ďalší vysoký predstaviteľ eurozóny sa vyjadril: “Ak sa nám podarí dosiahnuť dohodu týkajúcu sa poskytnutia istej finančnej pomoci prostredníctvom grantov, zbavíme sa aspoň časti problému s dlhmi.”
Nápad s grantmi je však pre niektorých rovnako problematický, ako napríklad aj spoločný dlh. Podľa predstaviteľov eurozóny takéto návrhy nebudú prijaté, čo spôsobí, že krajiny ako Taliansko, Španielsko, Portugalsko alebo Francúzsko budú nešťastné a politické napätie opäť porastie.
zdroj: www.nasdaq.com, www.vox.com