fbpx
Search
Nastavenie filtra
Iba presné zhody
Hľadanie v názve
Hľadajte v texte

Prečo sú mladí miliardári takí nudní

10 minút čítania
Warren Buffett vyrastal v časoch Veľkej depresie, ktorá sa prejavila najmä vtedy, keď sa jeho otcovi nepodarilo získať pracovnú pozíciu v miestnych rodinných potravinách. Rodina bola nútená nakupovať potraviny na dlh a Buffettova matka sa niekedy dokonca zriekala vlastných pokrmov. Leila Buffettová čelila obrovskému stresu, pričom jej myseľ bola pravdepodobne zasiahnutá výparmi, s ktorými sa stretávala pri práci so sádzacím strojom. Nebolo teda ničím neobyčajným, že svoju frustráciu si ventilovala na vlastných dvoch potomkoch.Rodina Buffettovcov si postupne vybudovala stabilnejšie finančné zázemie. Buffettov otec začal obchodovať na akciovom trhu a nakoniec sa stal americkým kongresmanom. Aj mladý Warren preukázal talentom na čísla. Kniha s názvom „The Snowball: Warren Buffett and the Business of Life“ dokladuje, že Buffett bol takmer posadnutý meraním časových intervalov rôznych dejov, výpočtom pravdepodobností a dokonca stanovovaním frekvencie najčastejšie sa objavujúcich písmen v Biblii. Do veku 15 rokov sa mu podarilo zarobiť tisíce iba prostredníctvom distribúcie novín po okolí svojho bydliska.
Warren Buffett.
87-ročný legendárny investor disponuje síce pozoruhodným majetkom, ale 6. júla bol prekonaný iba 34-ročným Markom Zuckerbergom. Premostenie náskoku bolo čiastočne spôsobené narastajúcou hodnotou akcií spoločnosti Facebook, ktorá sa v priebehu tohto roka navýšila už o 15%. Ďalším dôvodom boli nadpriemerne štedré výdavky Warrena Buffetta na dobročinné účely. Jeff Bezos, Bill Gates a Mark Zuckerberg sú tak najbohatšími ľuďmi na planéte, pričom všetci sa dopracovali k svojmu bohatstvu v technologickom sektore.Zuckerberg však v porovnaní s Buffettom a mnohými jeho súčasníkmi prežil relatívne jednoduché detstvo. Vyrastal v strednej triede malého predmestia New Yorku s názvom Dobbs Ferry a bol synom zubára a psychiatričky. Počítač svojho otca začal používať už v mladom veku a veľmi rýchlo potvrdil svoje nadanie na programovanie. Neskôr absolvoval elitnú súkromnú školu.Zuckerbergov príbeh je typickým pre širokú skupinu novodobých technologických podnikateľov, ktorí figurujú na zozname miliardárov známom ako Bloomberg Billionaires Index. A nedá sa poprieť, že ich je skutočne veľa. Na rebríčku, ktorý hodnotí 500 najbohatších ľudí na svete, sa umiestnilo až 64 predstaviteľov technologického sektora. Táto oblasť trhu tak zodpovedá za omnoho väčší počet miliardárov ako ktorýkoľvek iný sektor. Samozrejme v prípade, že neberieme do úvahy majetok nadobudnutý prostredníctvom dedičstva – aj keď takého je v tejto oblasti dostatok. Technologický sektor iba v priebehu tohto roka vyprodukoval 11 nových miliardárov.Zo životných príbehov tejto novej skupiny mužov, ktorí nadobudli bohatstvo vlastnými silami, však niečo naozaj chýba. Kým raný život predchádzajúcich generácii bohatých jedincov sa točil okolo distribúcie novín a mimoriadne emotívnych skúseností, dnešný prototyp mladého miliardára obvykle zahŕňa detstvo vo vyššej strednej triede populácie, skorý prístup k počítaču a elitné vzdelávanie. A to dokonca aj v prípade, že toto štúdium v konečnom dôsledku nebolo riadne ukončené. Ideálnym príkladom je práve Zuckerberg, ktorého odchod z Harvardovej univerzity je spojený s takmer legendárnymi okolnosťami. Zuckerberg však už vo svojich dvanástich rokoch vytvoril systém rýchleho zasielania správ pre stomatologickú ambulanciu svojho otca. Keď mal Jack Dorsey, ktorý je zakladateľom sociálnej siete Twitter, iba 15 rokov, oslňoval programátorskými schopnosťami svojich nadriadených počas vlastnej stáže. Travis Kalanick, ktorého meno sa spája so službou Uber, písal vlastné programy už na strednej škole.
Jack Dorsey.
 Človek, ktorý si vybudoval bohatstvo vlastnými rukami, hrá v americkej kultúre významnú úlohu. Spisovateľ Horatio Alger rozprával príbehy o priebojných príslušníkoch nižšej triedy, ktorí sa dokázali presadiť vo svete pomocou svojej čestnosti a tvrdej práce. Hollywood vyzdvihoval príbeh nepravdepodobného hrdinu už od čias zrodu modernej kinematografie. Podnikateľský svet navyše po dlhé roky ponúkal príbehy práve takýchto úspešných jedincov.V súčasnosti sa však bežne stretávame s mladými géniami, ktorí predčasne ukončili štúdium a síce disponujú mimoriadnymi talentmi, ale už iba zriedka majú reálnu skúsenosť s potrebou predierať sa životom. Veď koniec koncov, počítačový mág potrebuje k svojej práci počítač. Výhody privilegovaného postavenia však ilustrujú širší trend v rámci súčasnej americkej ekonomiky. Pre milióny ľudí s nízkym príjmom je čoraz ťažšie vybudovať niečo z ničoho. Aby ste totiž mohli predčasne opustiť Harvardovu univerzitu, najprv sa na ňu potrebujete dostať.Buffett, ktorého otec bol politikom a investorom, často vtipkuje, že napriek krátkodobému stretu s chudobou môže spokojne vyhlásiť, že jeho život bol ako výhrou z lotérie. Okrem iného sa mu podarilo nastúpiť na štúdium na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, kde si vytvoril vzťah s renomovaným investorom Benjaminom Grahamom. Treba však poznamenať, že pre mnohých lídrov Buffettovej generácie neboli študentské domovy súčasťou ich príbehu. Príkladom je Bruton Smith, ktorý v roku 2015 ako 88-ročný odstúpil z pozície výkonného riaditeľa spoločnosti Speedway Motorsports, no dovtedy bol jedným z najstarších vedúcich predstaviteľov verejne obchodovaného podniku. Smith vyrástol na farme, nikdy nechodil na vysokú školu a raz si dokonca vzal brokovnicu priamo na stavenisko, kde ňou chcel urovnať pracovný spor.Ropný barón Harold Hamm, ktorý sa narodil v roku 1945 v štáte Oklahoma ako najmladší z 13 detí, založil svoj prvý ropný vrt už vo veku 25 rokov. Takýmto spôsobom nakoniec zaplatil za svoju vysokú školu. Zo zmienku stojí aj nedávno zosnulý kasínový a filmový magnát Kirk Kerkorian, narodený v roku 1917, ktorý sfalšoval svoj diplom o ukončení strednej školy, aby sa následne mohol pripojiť k armáde v pozícii pilota.V konečnom dôsledku však nie je dôležitý ani tak samotný príbeh každej konkrétnej generácie miliardárov, ale skutočnosti, na ktoré poukazujú objavujúce sa trendy. V súčasnosti je totiž zrejmé, že priepasť medzi bohatými a chudobnými triedami populácie zásadne narastá. Osobné počítače sú síce už všadeprítomnou zložkou našich životov, ale je iba málo pravdepodobné, že chudobné deti dostanú príležitosť naplno preukázať svoje geniálne programovacie schopnosti. Prieskum agentúry Pew Research Center dokladuje, že 87% jednotlivcov s ročným príjmom nad 75 000 dolárov disponuje spoľahlivým pripojením k internetu. Čo sa však týka domácností s príjmom nižším ako 30 000 dolárov, tento podiel klesá iba na 45%.Je nepopierateľným faktom, že takáto nerovnosť príležitostí je v súčasnosti na vzostupe. Ešte stále však nie je úplne jasné, aké to bude mať konečné následky. Rozširujúca sa priepasť medzi bohatými jedincami a všetkými ostatnými skupinami populácie bráni v rozvoji talentovaných ľudí s obmedzenými prostriedkami, ale súčasne vedie aj k nezanedbateľným politickým problémom. Mestá ako San Francisco a Seattle vyjadrujú čoraz väčšiu nespokojnosť s poprednými technologickými spoločnosťami. Seattle napríklad zaznamenáva problém s narastajúcim počtom obyvateľov bez domova, ktorý sa mestská rada snaží vyriešiť zdaňovaním zamestnancov spoločnosti Amazon a ďalších veľkých zamestnávateľov. Najvyšší predstavitelia mesta Seattle sa tomuto rozhodnutiu síce vzopreli, ale na celonárodnej politickej scéne to vyvolalo napätie, ktoré stále vrie pod povrchom. Dá sa očakávať, že v konečnom dôsledku sa prejaví nepredvídateľným spôsobom.Najnovšia generácia miliardárov sa však na rozdiel od titanov včerajška neprevinila ničím, čo by mohlo obrátiť názor verejnosti proti nej. Tromi najmladšími miliardármi na zozname agentúry Bloomberg sú spoluzakladatelia spoločnosti Facebook a ich príbeh je legendou. Zuckerberg po svojich geniálnych začiatkoch v meste Dobbs Ferry vytvoril nástroj na hodnotenie obľúbenosti svojich vysokoškolských spolužiakov s názvom Facemash a následne spolu so svojimi priateľmi odišiel zo školy za cieľom založenia portálu Thefacebook.com. S ohľadom na vek sa tesne nad nimi nachádza teraz 38-ročný Sean Parker, ktorý začal programovať v mimoriadne mladom veku a ešte počas štúdia na strednej škole začal pracovať pre Marka Pincusa, ktorý sa neskôr stal generálnym riaditeľom spoločnosti Zynga.V žiadnom prípade sa takto nesnažíme znehodnocovať pohodlné detstvo súčasných firemných lídrov. Americký mýtus o elitnej spoločnosti, ktorá „povstala z ničoho“, bol vždy zakorenený v americkej kultúre. Pravdepodobnosť, že mladý človek sa v súčasnosti prepracuje z najnižšej platovej skupiny až do tej najvyššej, je menšia než 10%. Podľa údajov agentúry Chetty sa jedná o nízku hodnotu najmä v porovnaní s inými bohatými krajinami, ale od sedemdesiatych rokov sa táto situácia v USA takmer nezmenila.Americký sen bol vždy príbehom, ktorý sme si rozprávali pri pohľade na výnimočných jedincov, ktorí sa nevzdali ani v tých najťažších chvíľach a stali sa z nich celosvetoví magnáti. Aktuálne je však morálnym vzorom práve človek podobný Markovi Zuckerbergovi, ktorý si vybudoval nádhernú rodinu a pravidelne prispieva na charitu obrovskými sumami peňazí. Avšak ľudia, ktorí sa budú snažiť kráčať v jeho stopách, budú musieť zohľadniť jeho pohodlné detstvo, zručnosti nadobudnuté v elitnej škole, skúsenosti na Harvardovej univerzite a v konečnom dôsledku aj úspech aplikácie Facemash. Moderná americká mládež sa možno rozhodne šplhať po rovnakom rebríku. Cestou však pravdepodobne zistí, že na niektoré stupienky jednoducho nedokáže dosiahnuť.Zdroj: Fortune, WSJ

Zdieľajte tento článok

Máte záujem investovať

Zanechajte nám vaše kontaktné údaje a naši odborníci vás budú čoskoro kontaktovať. Poskytneme vám odpovede na všetky vaše otázky a vytvoríme portfólio priamo pre vás.

Odber newslettera je úplne zadarmo!

Prihláste sa na odber našich HABERLoviniek a užívajte si pravidelný príliv najčerstvejších informácií z trhov.