Rozdiely medzi skupinou najbohatších a najchudobnejších boli v spoločnosti odjakživa a tento trend pretrváva aj v dnešnej modernej spoločnosti. Podľa viacerých štatistík sa dokonca stále prehlbujú a svet sa čoraz rýchlejšie delí na tých, čo majú na rozdávanie, a tých, ktorí často nemajú ani štandard. Trvá to už niekoľko desaťročí vkuse, čo ekonómovia poukazujú na rastúcu nerovnosť medzi bohatými a chudobnými. V posledných […]
Rozdiely medzi skupinou najbohatších a najchudobnejších boli v spoločnosti odjakživa a tento trend pretrváva aj v dnešnej modernej spoločnosti. Podľa viacerých štatistík sa dokonca stále prehlbujú a svet sa čoraz rýchlejšie delí na tých, čo majú na rozdávanie, a tých, ktorí často nemajú ani štandard.
Trvá to už niekoľko desaťročí vkuse, čo ekonómovia poukazujú na rastúcu nerovnosť medzi bohatými a chudobnými. V posledných rokoch sa dokonca hovorí o prehlbovaní priepasti, čo má za následok spôsobovanie príliš veľkého nepomeru v životnej úrovni u oboch skupín. To značí jediné, bohatí sa majú stále lepšie, kým chudobní sa často nedostávajú ani k základnému štandardu a stávajú sa obeťou neúmerného prerozdelenia svetového bohatstva.
Prerozdelenie svetového bohatstva je nerovnomerné
O neúmernom prerozdeľovaní svetového bohatstva a prudko rastúcej ekonomickej nerovnosti hovorí stále viac odborníkov. Nie je to tak dávno, čo vyšiel bestseller francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho, ktorý poukazuje na najhlbšiu hospodárku nerovnosť od prvej svetovej vojny, čo značí, že svet sa v posledných sto rokoch topí v priepasti stále viac. Kniha nie je ani zďaleka jediným dielom, ktoré varuje pred rastúcimi rozdielmi a upozorňuje, že nemusia mať dopad len na ekonomiku, ale takisto na migráciu, bezpečnosť či politickú stabilitu.
Rozdiely rastú na lokálnej aj celosvetovej úrovni
Rozdiely medzi bohatými a chudobnými sa týkajú celého sveta a prebiehajú tak na globálnej, ako aj lokálnej úrovni. Dnes sa ťažko hľadá nejaká krajina alebo región, v ktorých by takáto priepasť nebola citeľná. Je jedno, či ide o vyspelú časť sveta alebo len pomaly sa rozvíjajúci región so slabšou ekonomikou. S nepomerom medzi bohatou elitou a skupinou chudobných sa stretneme takmer všade.
V Európe sa začali otvárať nožnice
Ak hovoríme o lokálnych rozdieloch, za dobrým príkladom nemusíme chodiť ďaleko. Jeden z najlepších totiž nájdeme hneď v Európe, ktorá sa z hľadiska bohatstva a ekonomickej sily začala rozdeľovať. Analytici prirovnávajú rastúcu nerovnosť medzi severnou a južnou časťou Európy k otvárajúcim sa nožniciam, pričom na jednej strane stoja prosperujúce štáty na čele s Nemeckom a Anglickom a druhú časť tvoria stagnujúce južanské krajiny. Najsilnejšie časti sveta tak napredujú podstatne rýchlejšie a ďaleko za sebou nechávajú tých slabších.
Západný svet bohatne najviac za posledných 200 rokov
Rastúcu silu najbohatších regiónov predbiehajúcich zvyšok sveta potvrdzuje nedávna správa časopisu The Wall Street Journal. Podľa nej zbohatol západný svet na čele s USA od roku 1800 najviac v histórií. Dobrým ukazovateľom je zmena priemerného denného zárobku, ktorý sa pred 200 rokmi pohyboval na úrovni 3 dolárov, kým dnes sa zarába okolo 30 dolárov. Ani táto časť sveta sa však nevyhla prehĺbeniu priepasti, pretože príjmy bohatých rastú rýchlejšie ako zárobky najslabšie zarábajúceho obyvateľstva.
Vzhľadom na ekonomický vývoj z posledných rokov a najreálnejšie prognózy do budúcnosti sa zmena v trende prehlbovania rozdielov medzi bohatými a chudobnými čakať nedá. Práve naopak, rozdiely sa majú naďalej prehlbovať a túto priepasť ešte zväčšovať. Situácia je už teraz alarmujúca a v prípade pokračovania takéhoto vývoja môže priniesť viaceré globálne problémy, takže uvidíme, ako to dopadne, a či bude priepasť tak veľká, že tí chudobní stratia kontakt s bohatými.
Zdroje : wsj.com, reuters.com, economist.com