Rusko buduje vojenské základne v miestach oslabenia aliancie NATO

HABERL
22. júla 2018

16. júla sa v Helsinkách stretol ruský prezident Vladimír Putin s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na summite, ktorý mal rozhodnúť o budúcom smerovaní dvoch najvýznamnejších svetových veľmocí. V priebehu niekoľkých mesiacov bezprostredne pred konaním summitu sa však zdalo, že Moskva výrazne zvýšila svoju aktivitu v Kaliningradskej oblasti na pobreží Baltského mora. Satelitné snímky, ktoré boli […]

16. júla sa v Helsinkách stretol ruský prezident Vladimír Putin s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na summite, ktorý mal rozhodnúť o budúcom smerovaní dvoch najvýznamnejších svetových veľmocí. V priebehu niekoľkých mesiacov bezprostredne pred konaním summitu sa však zdalo, že Moskva výrazne zvýšila svoju aktivitu v Kaliningradskej oblasti na pobreží Baltského mora.

Satelitné snímky, ktoré boli získané agentúrou Planet Labs a zverejnené portálom Defense One, jasne dokumentujú zvýšenú aktivitu okolo vojenských bunkrov v meste Baltijsk, v ktorom sa nachádza veľký ruský prístav a dve letecké základne.

Matt Hall, ktorý je hlavným geopriestorovým analytikom spoločnosti 3Gimbals, pre portál Defense One uviedol, že v období medzi marcom a júnom tohto roka sa na danom území skutočne prejavila „viditeľná zmena… na snímkach vidíme nové opevnenie jednotlivých budov, ktoré je charakteristické pre bunkre určené na skladovanie výbušnín, pričom na dodatočnú stabilizáciu týchto štruktúr okolo nich boli navŕšené hlinené násypy“.

Príslušníci ruskej armády počas podujatia Zapad 2013 v Kaliningradskej oblasti, 26. septembra roku 2013.

Hall ďalej uviedol, že aj ďalšie budovy viditeľné na satelitných snímkach boli v priebehu daného časového obdobia zreteľne posilnené. Činnosť armádnych zložiek v zalesnenej časti regiónu bola síce čiastočne krytá korunami stromov, ale analýza fotografií potvrdila, že aj medzi stromami sa pravdepodobne nachádza viacero štruktúr s rôznou úrovňou opevnenia.

Hall vysvetlil: „V tejto oblasti sa niektoré štruktúry viditeľne zmenili. Môže sa jednať o prístrešky alebo nepremokavé plachty, ktoré boli počas daného obdobia odstránené a následne odhalili doteraz nespozorované budovy či úložiská zásobných materiálov. Okrem toho sa zdá, že v zobrazenom priestore sa objavili nové alebo nanovo rozmiestnené objekty – potenciálne identifikovateľné ako prepravné kontajnery.“ Hall tiež potvrdil, že na snímkach z družice je jasne viditeľná železničná trať.

Kaliningradská oblasť je ruskou exklávou vo východnej Európe, ktorá sa rozprestiera na ploche 222 kilometrov štvorcových a hraničí s Litvou a Poľskom. Toto územie bolo pre bývalý Sovietsky zväz mimoriadne významným prínosom a vojenská aktivita sa tu znovu objavila v rámci nedávnej mobilizácie vybraných ruských zložiek. Kaliningradská oblasť je tiež domovom ruskej pobaltskej flotily a 11. armádneho zboru ruského vojska.

Prítomnosť ruských ozbrojených síl a zbraní v Kaliningradskej oblasti bola už v minulosti dôvodom obáv zo strany organizácie NATO. Litovská prezidentka Dalia Grybauskaiteová koncom roka 2016 povedala, že transport rakiet typu Iskander, ktoré sú schopné niesť jadrové hlavice, na územie exklávy „predstavuje agresívnu a otvorenú demonštráciu moci a agresie, nie iba voči pobaltským štátom, ale proti významným európskym metropolám“.

Balistické rakety krátkeho doletu typu Iskander.

Rakety Iskander majú dolet približne 500 kilometrov a v minulosti boli v Kaliningradskej oblasti umiestňované na občasnej báze. Grybauskaiteová však uviedla, že Rusko v priebehu februára tohto roku previezlo do oblasti väčší počet týchto rakiet, s cieľom ich „trvalej prítomnosti“ v tejto časti sveta.

Predseda výboru pre obranu nasadenie rakiet do tejto oblasti potvrdil a vyhlásil, že sa jedná o reakciu na mobilizáciu jednotiek NATO vo východnej Európe. Hovorca Kremľa v tom čase povedal, že Rusko má „zvrchované právo“ rozmiestňovať vojenské jednotky naprieč celým svojím územím.

Federácia amerických vedcov vo svojej júnovej analýze uvádza, že satelitné snímky ďalšieho územia v rámci Kaliningradskej oblasti zobrazujú renovačné práce, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou týkajú objektu, pripomínajúceho aktívne úložisko jadrových zbraní.

Podobné: Kde sa nachádzajú bojové skupiny NATO, ktoré majú chrániť východnú Európu

V analýze sa píše, že fotografie „zobrazujú jeden z troch podzemných bunkrov v blízkosti mesta Kulikovo, ktorý bol v priebehu roka 2016 najprv vykopaný, následne zrejme zrekonštruovaný a nakoniec v roku 2018 opätovne zabezpečený. Je veľmi pravdepodobné, že vykonané zmeny súviseli s uvedením zariadenia do prevádzkového stavu“.

Zábery síce poskytli iba malý počet naozaj presvedčivých detailov, ale „charakteristika študovaného priestoru môže naznačovať, že by potenciálne mohol slúžiť ruským vzdušným silám alebo obojživelným zložkám ruského námorníctva“. Správa amerických vedcov ďalej uvádza: „Mohlo by sa však jednať aj o spoločný operačný priestor, v rámci ktorého sú uložené zbrane ako pre ruské letectvo, tak aj pre námorníctvo, pozemnú armádu a vzdušnú či pobrežnú obranu v regióne.“

Potenciálny spor by sa mohol rýchlo vystupňovať

Koridor Suwalki („Suwalki Gap“) je 102 kilometrov dlhý úsek poľsko-litovskej hranice, ktorý sa nachádza medzi ruskou Kaliningradskou oblasťou a Bieloruskom.

Rakety umiestnené do Kaliningradskej oblasti síce vyvolali obavy týkajúce sa hrozby pre západnú Európu, ale exkláva presunula ruské ozbrojené sily aj do blízkosti mesta Suwalki na severozápade Poľska, kde sa podľa nedávnej správy Centra pre európsku analýzu nachádza slabý bod aliancie NATO.

Jedná sa o oblasť známu ako „Koridor Suwalki“, ktorá sa tiahne medzi východnou časťou Kaliningradskej oblasti a západným Bieloruskom. Je jediným suchozemským spojením medzi organizáciou NATO a jej tromi členskými pobaltskými krajinami: Litvou, Lotyšskom a Estónskom.

Správa uvádza: „Koridor Suwalki je miestom, kde sa zbiehajú viaceré slabé stránky stratégie NATO a nevýhody súčasného rozmiestnenia ozbrojených síl. Ak by sa Rusko pokúsilo získať kontrolu nad regiónom Suwalki, či dokonca ohroziť voľný pohyb personálu a strojov NATO v rámci hraníc Kaliningradskej oblasti a Bieloruska, mohlo by tak efektívne odrezať pobaltské štáty od zvyšku Aliancie“ a prekaziť tak akékoľvek úsilie o presun záložných vojenských jednotiek. Ozbrojené sily NATO sa začiatkom tohto roka zúčastnili cvičení zameraných na mobilitu a kompatibilitu, ktoré práve v regióne Suwalki prebiehali.“

V správe sa tiež píše, že snaha o získanie nadvlády nad koridorom „by sa mohla vystupňovať s alarmujúcou rýchlosťou“. Generál Ben Hodges, ktorý je spoluautorom správy a bývalým náčelníkom amerických ozbrojených síl v Európe, však tvrdí, že ruská terénna invázia v štýle studenej vojny je nepravdepodobná. Pre portál Defense One povedal: „Nemyslím si, že Rusko má v úmysle vtrhnúť do Európy ako v roku 1991. V súčasnosti toho už skrátka nie je schopné.“

Moskva by však mohla krízu vzniknutú v tejto oblasti využiť ako argument na podkopanie dôveryhodnosti NATO. Vyvolala by tak pochybnosti o tom, či je Aliancia skutočne schopná efektívne reagovať na potenciálnu hrozbu.

Hodges povedal: „Existuje domnienka, že ruské ozbrojené sily by mohli podniknúť prvotný útok, aby tým demonštrovali, že NATO nedokáže chrániť svojich členov. To by však viedlo k závažným problémom.“

Agentúra CEPA predstavila niekoľko scenárov, prostredníctvom ktorých by Rusko mohlo vyvolať krízu, ktorou by následne odôvodnilo vojenské zákroky proti oblasti Suwalki. V prvom rade by sa zameralo na šírenie dezinformácií a uplatňovanie techník hybridného boja, čím by od seba odvracalo vinu a miatlo pozorovateľov.

Hodges nakoniec dodal: „Ak by sa ruská armáda o niečo pokúsila, zaútočila by na viacerých frontoch. Takýmto spôsobom by svoj cieľ dosiahla ešte predtým, než by Aliancia stihla zareagovať.“

Zdroj: NYTimes, TheAtlantic

Odber HABERL News

Získajte aktuálne informácie zo sveta financií a spravujte svoje investície ešte rozumnejšie. Prihláste sa na odber HABERL newslettra.