Kým sa neotvoria továrne na Mesiaci či na Marse, nebude existovať menej prívetivé priemyselné zariadenie ako projekt Jamal LNG, ktorý ročne spracuje skvapalnený zemný plyn (LNG) v hodnote 27 miliárd dolárov. Leží na ruskom území vzdialenom 600 kilometrov severne od polárnej kružnice. Počas dvoch mesiacov tu v zime vôbec nesvieti slnko, pričom teploty tu dosahujú -25°C na […]
Kým sa neotvoria továrne na Mesiaci či na Marse, nebude existovať menej prívetivé priemyselné zariadenie ako projekt Jamal LNG, ktorý ročne spracuje skvapalnený zemný plyn (LNG) v hodnote 27 miliárd dolárov. Leží na ruskom území vzdialenom 600 kilometrov severne od polárnej kružnice. Počas dvoch mesiacov tu v zime vôbec nesvieti slnko, pričom teploty tu dosahujú -25°C na zemi a -50°C v oslepujúcej hmle na mori. Táto pustatina je však mimoriadne bohatá na fosílne palivá – ukrýva až 1,2 trilióna litrov surovín, čo je ekvivalentom približne 8 miliárd barelov ropy.
Závod Jamal LNG, ktorý sa v súčasnosti nachádza vo vlastníctve ruského producenta zemného plynu Novatek, prednedávnom zvolal svojich partnerov z ropného priemyslu. Spolu s nimi následne minul bezprecedentnú sumu peňazí na vývoj nového druhu dopravy, ktorá bude omnoho rýchlejšia ako autonómne vozidlo či automobil na obežnej dráhe. Konvenčné tankery ani v súčasnosti nie sú schopné prekonávať ľad v mimoriadne nehostinnom Východosibírskom mori – a to aj napriek tomu, že miestna ľadová pokrývka sa pomaly ale isto roztápa v dôsledku globálneho otepľovania. Na druhej strane by však bolo obzvlášť nákladné a časovo náročné, keby každý tanker sprevádzala eskorta v podobe ľadoborcov.
Medzinárodný tím lodných dizajnérov, inžinierov, staviteľov a majiteľov preto už začal pracovať na vývoji prinajmenšom 15 kusov 300 metrov dlhých tankerov v hodnote $320 miliónov, ktoré si ten ľad dokážu rozbiť samé. Autorom nového dizajnu sa stala renomovaná spoločnosť Aker Arctic Technology Inc. z mesta Helsinky. Mika Hovilainen, ktorý pôsobí v tejto inštitúcii ako špecialista na ľadoborce, uviedol: „Naše plavidlo musí byť schopné vykonávať svoj účel v extrémne drsných podmienkach. Systémy musia pracovať správne vo veľmi širokom rozsahu teplôt.“
Nové tankery sú široké až 50 metrov, čo znamená, že sú najširšími plavidlami svojho druhu v histórii. Pri plnom náklade sú schopné prepraviť približne 1 milión barelov ropy. Všetkých 15 lodí spoločne zvládne prepraviť 16,5 milióna ton skvapalneného zemného plynu ročne. Tento objem stačí na pokrytie polovice ročnej spotreby Južnej Kórey a približuje sa k cieľovému výkonu projektu Jamal LNG. Tankery budú v zime cestovať na západ do Európy a v lete na východ do Ázie, pričom sa budú pohybovať naprieč ľadom hrubým až 2,13 metra.
Ľadoborce prevážajúce LNG využívajú pohonné systémy značky ABB, ktoré sú navrhnuté tak, aby maximalizovali účinnosť za nehostinných podmienok prostredia.
Ľadoborce nedrvia ľad tak, ako sme na to zvyknutí pri ľade v nápoji. Trupy lodí sú namiesto toho navrhnuté takým spôsobom, aby ohýbali okraj ľadovej dosky smerom dole a lámali ju pomocou tlaku rozloženého po celom jej povrchu. V prípade potreby prekonávania dvojmetrového ľadu sa tanker obráti chrbtom a napreduje zadnou časťou, ktorá je navrhnutá na lámanie hrubého ľadu. Prvý zo série tankerov, ktorý vstúpil do prevádzky v decembri minulého roka, sa v hrubom ľade dokáže pohybovať rýchlosťou 7,2 uzla (3,7 metra za sekundu). Jedná sa o prvú loď, ktorá križovala Severné more zo Sibíra do Beringovho prielivu a stanovila rekordný čas o hodnote šesť a pol dňa.
Táto loď je však súčasťou omnoho väčšej hry. Ruský prezident Vladimír Putin v decembri pri otvorení projektu LNG Jamal uviedol: „Toto je snáď najväčší krok vpred v našom rozvoji arktického regiónu. Následne odcitoval predpoveď básnika Michaila Vasilieviča Lomonosova z 18. storočia, ktorý tvrdil, že Rusko sa jedného dňa rozrastie až za Sibír a povedal: „V súčasnosti môžeme s istotou povedať, že Rusko sa bude rozširovať naprieč Arktídou v tomto a aj nasledujúcom storočí. Práve tu sa nachádzajú najväčšie zásoby nerastných surovín. A práve tu sa aj rodí budúca dopravná tepna, ohľadom ktorej som si istý, že bude veľmi dobrá a efektívna. Predstavujem Vám Severnú námornú cestu.“
Rusko je v súčasnosti najväčším svetovým vývozcom zemného plynu. Hlavným zdrojom príjmov tejto veľmoci sú dodávky do Európy, prostredníctvom plynovodov. Krajina mala doteraz v prevádzke iba jediný závod na výrobu LNG. Jednalo sa o projekt spoločnosti Gazprom na ostrove Sachalin, ktorého ročná produkcia dosahovala necelých 11 miliónov ton.
Putin po svojom prejave na slávnostnom otvorení nového závodu Jamal LNG dal povel na odplávanie prvého tankera. Historicky prvá dodávka LNG z tohto závodu bola naložená na ľadoborec „Christophe de Margerie“, pomenovaný po bývalom riaditeľovi francúzskej spoločnosti Total, ktorý v roku 2014 zomrel pri leteckom nešťastí v Rusku.
Tankery budú premávať pozdĺž námorných ciest, ktoré sa vyznačujú divoko sa meniacimi vlastnosťami a hrúbkami ľadu. To si vyžaduje trup, ktorý je mimoriadne odolný a špecificky navrhnutý na odsúvanie polámaných ľadových dosiek z cesty. Inžinieri spoločnosti Aker dôsledne testovali svoj dizajn pomocou simulácií a následne aj zmenšených modelov v 76-metrov dlhom a 8-metrov hlbokom bazéne. Počas experimentu nechali modely tankerov narážať do fiktívneho ľadu, aby tak zistili, ktoré časti trupu potrebujú zvýšiť alebo zredukovať spevnenie. V rámci svojho tvorivého procesu museli dbať na to, aby sa vyhli prílišnému obrneniu, ktoré by lode na otvorenom mori zbytočne spomaľovalo.
Ohýbanie a lámanie ľadu si vyžaduje obrovskú silu. Tankery sú poháňané tromi generátormi s výkonom 15 megawattov, ktoré využívajú zemný plyn. Ktorékoľvek z plavidiel by mohlo napájať až 35 000 amerických domácností. Aby sa zabránilo prílišnému namáhaniu generátorov, masívne pohonné systémy, ktoré vyrába švédsko-švajčiarsky inžiniersky gigant ABB, pri pohybe podľa potreby prerušujú spojenie medzi motormi a lodnou skrutkou. To znamená, že vrtule sa môžu otáčať rýchlejšie alebo pomalšie bez toho, aby musel motor rapídne meniť svoj výkon.
Peter Terwiesch, ktorý je riaditeľom divízie priemyselnej automatizácie spoločnosti ABB, vysvetlil, že oddelenie motora od pracovného zaťaženia skrutky zlepšuje spotrebu paliva až o 20%. Terwiesch navyše potvrdil, že pridanou hodnotou takéhoto systému je výrazne zvýšená manévrovacia schopnosť plavidla. Otáčanie supertankera tak nebolo nikdy jednoduchšie.
LNG tankery sa pohybujú v medzinárodných vodách už asi pol storočia a úspešne prepravujú palivo najmä z vyprahnutého Blízkeho Východu. Napriek tomu však až do uplynulého desaťročia nebolo potrebné vyvíjať modely pripomínajúce ľadoborce. Dôvodom sa stali nórsky projekt Snohvit a ruský projekt Sachalin-2, ktoré sa pustili do priekopníckej ťažby plynu v chladnejších klimatických podmienkach. Prístav Sabetta, ktorý je domovskou základňou projektu Jamal LNG, bol navrhnutý a postavený v tandeme s loďami, ktoré tu budú slúžiť.
Ďalším trendom, ktorý sa zaslúžil o vznik revolučných masívnych ľadoborcov, je udivujúci ľudský výtvor v podobe znečistenia s klimatickými následkami. Ruská polovica Arktídy sa stáva oveľa prístupnejšou ako jej americko-kanadská strana. Lode určené pre projekt Jamal LNG by mali dosahovať životnosť 40 rokov, čo znamená, že pravdepodobne budú na mori aj v priebehu 40-tych rokov 20. storočia. Vedci totiž predpokladajú, že v tomto období bude Arktída v lete už bez ľadu. Keith Haines, ktorý je profesorom námornej meteorológie na univerzite v Readingu, povedal: „Ďalší rozvoj Arktídy a jej prírodných zdrojov je nevyhnutný. Odhodlanie sa už prejavilo.“
