Prečo sa často nechávame strhnúť davom a vsádzame na rovnaké investičné príležitosti ako ostatní investori? Aké dôvody nás vedú k nasledovaniu väčšiny aj napriek tomu, že sa s danou formou investovania vnútorne nestotožňujeme? Nielen tieto otázky si kladú mnohí z nás, ktorým sa stádovitý prístup finančníkov javí nezmyselný a v mnohých prípadoch až škodlivý. Ako je teda možné, že keď si […]
Prečo sa často nechávame strhnúť davom a vsádzame na rovnaké investičné príležitosti ako ostatní investori? Aké dôvody nás vedú k nasledovaniu väčšiny aj napriek tomu, že sa s danou formou investovania vnútorne nestotožňujeme? Nielen tieto otázky si kladú mnohí z nás, ktorým sa stádovitý prístup finančníkov javí nezmyselný a v mnohých prípadoch až škodlivý. Ako je teda možné, že keď si uvedomujeme tento psychologický faktor ovplyvňujúci našu obchodnú stratégiu, opakovane mu dokážeme podliehať?
Keď na trhoch panuje skvelá nálada a hodnoty investícií stúpajú, mnoho investorov sa nechá viesť eufóriou, čo sa odráža aj na odvážnejšom prístupe. Akcie, cenné papiere či iné formy investícií sa kupujú jedna radosť a na možný neúspech sa sústredia len pesimisti. Stačí však sled niekoľkých udalostí a nastavenie investorov sa okamžite zmení. Na trhoch začne panovať neistota, vklady sa výrazne obmedzia a medializácia dá za dobrým obdobím poslednú bodku. V skutočnosti možno nebol dôvod ani na eufóriu, ani na paniku, pretože situácia na trhu bola skreslená. A práve spomínaná stádovitosť je dôvodom, pre ktorý ju často nevidíme správne.
Psychológia zohráva kľúčovú úlohu
Hľadať odpovede na vyššie uvedené otázky dokážeme práve v psychológií, ktorej vplyv na investora nemôžeme podceňovať. Racionálna aj emocionálna stránka vedie naše kroky pri každom rozhodnutí a stáva sa súčasťou celej obchodnej stratégie. Dôležité však je odhadnúť, kedy nám dané psychologické faktory pomáhajú a v ktorých prípadoch bočíme od triezveho pohľadu na vec.
Stádovitosť je nám prirodzená
Vzhľadom na vplyv psychologických faktorov sa často dostávame aj do rozhodnutí, ktoré podliehajú stádovitému spôsobu myslenia. Myšlienkové vzorce tohto typu sú vždy sociálne podmienené, čo znamená, že v istých situáciách konáme ako dav a zabúdame koordinovať svoje kroky vlastnými opatreniami. Zjednodušene povedané, pozorujeme správanie väčšiny, ktoré následne vyhodnocujeme ako správne a začíname sa ním podvedome riadiť.
Prejavy stádovitosti na finančných trhoch :
Masívne nákupy – Na trhoch vládne eufória a investori sa predbiehajú v objeme investícií.
Masívne predaje – Trh ovládol strach a eliminácia rizika prebieha v podobe predaja akcií.
House money efekt – Po výrazných ziskoch sú investori odvážni a podstupujú vyššie riziko.
Snake bit efekt – Väčšina investorov stratila a teraz sa boja podstúpiť aj minimálne riziko.
Orientácia na dav má za aj proti
Odsúdiť stádovitosť ako úplný nezmysel nemôžeme, pretože v mnohých prípadoch je nám pomôckou. Nechať sa viesť eufóriou mnohokrát prináša obrovské výnosy a prehnane odvážni investori zas neraz predišli krachu práve tým, že ich zastavila neistota na trhu. Ani to však nie je dôvodom, prečo tento spôsob myslenia praktizovať neustále. Príkladom môže byť cit na výnosnú investíciu, ktorý však odignorujeme kvôli panike na trhoch, pričom neskôr sa ukáže, že obavy boli zbytočné a prišli sme o veľké zisky.
Základom „autentického“ obchodovania je riadiť sa vlastným intelektom a odolávať vplyvu väčšiny. Aj napriek prirodzenosti psychologického nastavenia, ktorá nás vedie k skupinovému mysleniu, nie je aplikovanie tohto spôsobu celkom vhodné, takže v každom prípade hľadajme odpovede na výhodnosť a potenciál danej príležitosti u seba. Najprv si však musíme budovať imunitu voči vplyvu davu a naučiť sa rozdeľovať, kedy je stádovitý prístup v súlade s našim úsudkom a kedy nie. Až potom sa staneme sebavedomými finančníkmi, ktorí vedia ako sa na trhu správať a ako obchodovať podľa svojich vlastných predstáv.
Zdroje : investopedia.com, euroekonom.cz, investujeme.sk, derivat.sk