Záver predošlej dekády nedopadol pre svetovú ekonomiku dobre. Jej hospodársky rast totiž v minulom roku znova poklesol. Dokonca zaznamenal ešte o niečo nižšie čísla, aké boli avizované v posledných predpovediach. To viedlo k celkovo najnižšiemu výsledku za celé uplynulé desaťročie. S najnižším výsledkom globálneho ekonomického rastu za uplynulých 10 rokov prišla OSN. Tá v polovici januára zverejnila štatistiku, podľa ktorej […]
Záver predošlej dekády nedopadol pre svetovú ekonomiku dobre. Jej hospodársky rast totiž v minulom roku znova poklesol. Dokonca zaznamenal ešte o niečo nižšie čísla, aké boli avizované v posledných predpovediach. To viedlo k celkovo najnižšiemu výsledku za celé uplynulé desaťročie.
S najnižším výsledkom globálneho ekonomického rastu za uplynulých 10 rokov prišla OSN. Tá v polovici januára zverejnila štatistiku, podľa ktorej dosiahol minuloročný rast svetového hospodárstva iba 2,3 %. V porovnaní s rokmi predtým sa jedná o citeľný pokles. V porovnaní s niektorými vybranými rokmi je to dokonca menej až o viac ako 1 %.
Slabšie predpovede, ešte nižší skutočný rast
Slabší výsledok zverejnený v štatistike OSN nie je až takým veľkým prekvapením. O nižšom ekonomickom raste sa hovorilo vo viacerých predpovediach zverejňovaných počas minulého roka. Tie staršie boli o niečo optimistickejšie a nejedna z nich prinášala informácie o raste na úrovni 3 %. S postupným globálnym vývojom v druhej polovici roka ale začínali klesať až na dosah reálneho výsledku 2,3 %. Najbližšie k nemu mala posledná predpoveď Svetovej banky. Tá na prelome rokov 2019 a 2020 odhadovala, že tempo rastu dosiahne 2,5 %.
Ekonomický rast minulý rok klesol o 0,7 %
Minuloročný výsledok nebol iba najhorším za uplynulých 10 rokov. Tempo rastu na úrovni len 2,3 % zároveň znamenalo potvrdenie očakávaní, ktoré upozorňovali na trend citeľného spomalenia ekonomiky. Ten badať hlavne v porovnaní výsledkov svetového ekonomického rastu v jednotlivých rokoch minulého desaťročia. Len v rokoch 2017 a 2018 dosahuje rozdiel až 0,7 %. 3 % rast v daných rokoch je však ešte nižší ako rast v niektorých rokoch úvodnej polovice dekády.
Čo stojí za poklesom ekonomického rastu:
– rastúce geopolitické napätie a s tým spojená nedôvera investorov
– nižšia podnikateľská dôvera znižujúca celkový objem investícií
– dopady ciel vyplývajúcich z čínsko-americkej obchodnej vojny
– postupné znižovanie tempa celkového rastu svetového obchodu
Najnižší za 10 rokov bol aj svetový obchod
Práve znižovanie tempa rastu svetového obchodu prinieslo ďalšie 10-ročné minimum. Podľa najnovších údajov Svetovej banky dosiahol v minulom roku iba 1,4 %. Týmto výsledkom sa dostal na úroveň podobnú tej z čias krízy v rokoch 2008-2009. Zároveň zaznamenal výsledok hlboko pod priemerom celej predošlej dekády, ktorý dosahuje cca 5 %. Ďaleko od tohto čísla zrejme bude aj úroveň rastu svetového obchodu v roku 2020. Nedávne prognózy totiž hovoria o raste na úrovni 1,9 %.
Prognóza na rok 2020 hovorí o raste 2,5 %
Pri prognózach na tento rok ešte ostaneme. O niečo lepší výsledok totiž nemá zaznamenať iba svetový obchod. Vyšší rast sa v porovnaní s rokom 2019 očakáva aj pri celkovom globálnom ekonomickom raste. Ten sa má podľa predpovedí Svetovej banky zvýšiť len veľmi mierne, no aj 2,5 % údajne postačí na vyslanie signálu znamenajúceho opätovné ozdravenie globálneho hospodárstva. Analytici ale upozorňujú na isté prekážky, ktoré môžu priniesť ešte výraznejšie spomalenie. V takomto prípade by ekonomika porástla zrejme len niečo pod 2 %.
Čo by mohlo ekonomický rast pribrzdiť:
– obsah dohody o brexite medzi Veľkou Britániou a EÚ
– neuzatvorenie obchodnej dohody medzi Čínou a USA
– akákoľvek eskalácia napätia v regióne Blízkeho východu
– neschopnosť najsilnejších ekonomík oživiť svetový obchod
– naplnenie scenára o prípadnej technickej recesii v Nemecku
– slabší rast rozvíjajúcich sa ekonomík ako Turecko či Argentína
Poznámka na záver: Vyššie uvedené čísla vyplývajú zo štatistík OSN, resp. Svetovej banky. Výsledky štúdií zverejnených inými inštitúciami, napríklad MMF alebo OECD, sa môžu kvôli využitiu inej metodiky výrazne líšiť.
Zdroje: www.worldbank.org, www.un.org, www.reuters.com