Zombie spoločnosti v Číne. Paralyzujúce študentské pôžičky v Amerike. Závratne vysoké pôžičky v Austrálii. Opätovný strach z insolventnosti v Argentíne.Desaťročie ľahko nadobúdaných peňazí zanechalo svet v rekordnom svetovom dlhu v hodnote až 250 biliónov dolárov, ktorý v sebe zahŕňa aj dlh domácností, firiem a vlád. Najväčší podiel na ňom pritom majú svetové nefinančné korporácie, nasledované vládami, finančnými korporáciami a nakoniec domácnosťami. V konečnom dôsledku je tak možné tvrdiť, že v prepočte pripadá na každého muža, každú ženu a každé dieťa na Zemi dlh vo výške 32 500 dolárov.Nový rekord. Globálny dlh sa blíži k presiahnutiu hranice 255 biliónov dolárov už v roku 2019
Väčšina z tohto „dlhového dedičstva“ pritom pramení z úmyselných snáh politických predstaviteľov o udržanie globálnej ekonomiky „nad vodou“ v dôsledku nedávnej finančnej krízy. Rekordne nízke úrokové sadzby pritom umožňujú požičiavať si stále viac peňazí a tak vlastne vo veľkej miere prispievajú k tomu, aby sa hora dlhov stále len navyšovala.V súčasnosti, nakoľko politickí predstavitelia zápasia s najpomalším ekonomickým rastom od éry finančnej krízy, naskytla sa sada možností, ako opätovne oživiť národné ekonomiky. Všetky pritom disponujú jedným spoločným znakom, ktorým je nanešťastie vytvorenie ďalšieho dlhu. Od tzv. „Green New Deals“ až po modernú monetárnu politiku, zástancovia deficitných výdavkov tvrdia, že centrálne banky sú vyčerpané a že masívne fiškálne utrácanie je nevyhnutné pre to, aby sa spoločnosti a domácnosti dokázali vytrhnúť z tohto dlhového kolobehu.Podobné: Očakávania Wall Street pre rok 2020Na druhej strane zástancovia ostražitejšej fiškálnej politiky tvrdia, že takéto návrhy len zasejú semená pre vyklíčenie nových problémov. Otázkou tak ostáva: v akej cenovej hladine je dlh tým najväčším, aký dokáže svetová ekonomika bezpečne uniesť?Pracovníci centrálnych bánk, politickí predstavitelia Európskej centrálnej banky a prezidentka Medzinárodného menového fondu Christina Lagardová urgujú vlády aby v tejto záležitosti konali. Tvrdia, že práve teraz je ten najlepší čas poberať pôžičky na svoje projekty, nakoľko to v konečnom dôsledku vytvorí a prinesie ekonomické dividendy.Mark Sobel, bývalý minister financií Spojených štátov amerických a súčasný pracovník Medzinárodného menového fondu, povedal: „Predchádzajúce, už zažité vedomosti o rýchlosti vyspelej ekonomiky, ktoré sa týkali dlhov a pomerov dlhu k HDP dnes už môžu byť iné,“ … „Vzhľadom na nižšie úrokové sadzby a trhový dopyt po bezpečných aktívach môžu byť veľké vyspelé ekonomiky schopné udržať a prežiť aj vyššie zadlženie.“Vzrastajúce očakávania od fiškálnych stimulov naprieč svetom prispeli k zvýšeniu výnosov dlhopisov vyvolaných prvými náznakmi spomalenia svetovej ekonomiky. 10-ročné výnosy amerických štátnych dlhopisov sa tak nedávno vyšplhali nad úroveň 1,80%, zatiaľ čo japonské výnosy sa skôr priblížili k nule.Na základe uvedených faktov je možné konštatovať, že na politických predstaviteľov je v súčasnosti vyvíjaný tlak dlhového „dedičstva,“ ktorý v dôsledku predošlého míňania peňazí spôsobil, že balíky úverového napätia zaplavujú svet.Na úrovni suverénnych štátov pritom situácia taktiež nie je zrovna optimálna. Novozvolená vláda Argentíny prisľúbila vyrokovanie rekordného úverového limitu v hodnote 56 miliárd dolárov s Medzinárodným menovým fondom, pamätajúc na kolaps národnej ekonomiky a zlyhanie dlhu v roku 2001. Turecko, Južná Afrika a ďalšie krajiny pritom taktiež čelili podobným problémom.Dlhová závislosť. Svetový dlh podľa sektorov, uvedený v percentách k pomeru HDP.
Čo sa týka dlhu spoločností a korporácií, len samotné americké firmy reprezentujú až 70% tohtoročného vytvoreného dlhu a to dokonca aj pri ich rekordnom ekonomickom rozmachu. Ako uviedla aj finančná spoločnosť S&P Global Ratings, rovnaká situácia je pritom aj v Číne, kde zlyhanie spoločností na kontinentálnom trhu povedie k novému rekordu v oblasti dlhov.Tzv. zombie spoločnosti a teda firmy, ktoré nie sú schopné pokryť náklady splácania dlhu zo svojich prevádzkových ziskov v priebehu dlhšieho časového obdobia (čo zároveň patrične tlmí akékoľvek vyhliadky na ich rast) – celkovo vzrástli na približne 6% z nefinančných kótovaných spoločností vo vyspelých ekonomikách, čo je za niekoľko posledných desaťročí najvyššie zaznamenané percento. Ako Banka pre medzinárodné platby taktiež tvrdí – v značnej miere to škodí nielen celkovej produktivite, ale taktiež aj ostatným subjektom na trhu, ktoré pre zatiaľ disponujú lepším ekonomickým statusom.Najmenej celosvetovo zadlženými sú pritom austrálske domácnosti a taktiež domácnosti Južnej Kórei.Tento dlhodobý trend pritom ohrozuje aj nasledujúcu generáciu pracujúcej vrstvy. V Spojených štátoch amerických totižto študenti aktuálne dlhujú viac ako 1,5 bilióna dolárov a majú veľké problémy so splatením tejto čiastky.Dokonca aj v situácii, ak by nešlo o veľký dlh, jeho splatenie by mohlo byť po uplynutí istej doby nesmierne náročné. Zatiaľ čo trvajúci a nepremenlivý ekonomický rast je tým najjednoduchším spôsobom ako sa dlhu zbaviť, nejde vždy aj o spôsob, ktorý sa dá reálne nastoliť na základe jedného spoločenského, či vládneho rozhodnutia. Miesto toho sú tak politickí predstavitelia nútení vytvárať rovnováhu a kompromisy medzi úspornými opatreniami, ktoré sú spojené s finančnými represiami (počas ktorých sporitelia podporujú, respektíve dotujú tých ktorí sú požičiavajú), a medzi insolventnosťou a odpustením dlhu.Ako uviedol aj Mohamed El-Erian v pozícii hlavného ekonomického poradcu spoločnosti Allianz: „Najlepším spôsobom, ako sa z dlhu vymaniť, je postupný a konzistentný rast. Ide pritom o riešenie využívané mnohými subjektami, no nedá sa tvrdiť, že je zároveň využiteľné vo všetkých prípadoch súčasnej zadlženosti.“
Väčšina z tohto „dlhového dedičstva“ pritom pramení z úmyselných snáh politických predstaviteľov o udržanie globálnej ekonomiky „nad vodou“ v dôsledku nedávnej finančnej krízy. Rekordne nízke úrokové sadzby pritom umožňujú požičiavať si stále viac peňazí a tak vlastne vo veľkej miere prispievajú k tomu, aby sa hora dlhov stále len navyšovala.V súčasnosti, nakoľko politickí predstavitelia zápasia s najpomalším ekonomickým rastom od éry finančnej krízy, naskytla sa sada možností, ako opätovne oživiť národné ekonomiky. Všetky pritom disponujú jedným spoločným znakom, ktorým je nanešťastie vytvorenie ďalšieho dlhu. Od tzv. „Green New Deals“ až po modernú monetárnu politiku, zástancovia deficitných výdavkov tvrdia, že centrálne banky sú vyčerpané a že masívne fiškálne utrácanie je nevyhnutné pre to, aby sa spoločnosti a domácnosti dokázali vytrhnúť z tohto dlhového kolobehu.Podobné: Očakávania Wall Street pre rok 2020Na druhej strane zástancovia ostražitejšej fiškálnej politiky tvrdia, že takéto návrhy len zasejú semená pre vyklíčenie nových problémov. Otázkou tak ostáva: v akej cenovej hladine je dlh tým najväčším, aký dokáže svetová ekonomika bezpečne uniesť?Pracovníci centrálnych bánk, politickí predstavitelia Európskej centrálnej banky a prezidentka Medzinárodného menového fondu Christina Lagardová urgujú vlády aby v tejto záležitosti konali. Tvrdia, že práve teraz je ten najlepší čas poberať pôžičky na svoje projekty, nakoľko to v konečnom dôsledku vytvorí a prinesie ekonomické dividendy.Mark Sobel, bývalý minister financií Spojených štátov amerických a súčasný pracovník Medzinárodného menového fondu, povedal: „Predchádzajúce, už zažité vedomosti o rýchlosti vyspelej ekonomiky, ktoré sa týkali dlhov a pomerov dlhu k HDP dnes už môžu byť iné,“ … „Vzhľadom na nižšie úrokové sadzby a trhový dopyt po bezpečných aktívach môžu byť veľké vyspelé ekonomiky schopné udržať a prežiť aj vyššie zadlženie.“Vzrastajúce očakávania od fiškálnych stimulov naprieč svetom prispeli k zvýšeniu výnosov dlhopisov vyvolaných prvými náznakmi spomalenia svetovej ekonomiky. 10-ročné výnosy amerických štátnych dlhopisov sa tak nedávno vyšplhali nad úroveň 1,80%, zatiaľ čo japonské výnosy sa skôr priblížili k nule.Na základe uvedených faktov je možné konštatovať, že na politických predstaviteľov je v súčasnosti vyvíjaný tlak dlhového „dedičstva,“ ktorý v dôsledku predošlého míňania peňazí spôsobil, že balíky úverového napätia zaplavujú svet.Na úrovni suverénnych štátov pritom situácia taktiež nie je zrovna optimálna. Novozvolená vláda Argentíny prisľúbila vyrokovanie rekordného úverového limitu v hodnote 56 miliárd dolárov s Medzinárodným menovým fondom, pamätajúc na kolaps národnej ekonomiky a zlyhanie dlhu v roku 2001. Turecko, Južná Afrika a ďalšie krajiny pritom taktiež čelili podobným problémom.Dlhová závislosť. Svetový dlh podľa sektorov, uvedený v percentách k pomeru HDP.
Čo sa týka dlhu spoločností a korporácií, len samotné americké firmy reprezentujú až 70% tohtoročného vytvoreného dlhu a to dokonca aj pri ich rekordnom ekonomickom rozmachu. Ako uviedla aj finančná spoločnosť S&P Global Ratings, rovnaká situácia je pritom aj v Číne, kde zlyhanie spoločností na kontinentálnom trhu povedie k novému rekordu v oblasti dlhov.Tzv. zombie spoločnosti a teda firmy, ktoré nie sú schopné pokryť náklady splácania dlhu zo svojich prevádzkových ziskov v priebehu dlhšieho časového obdobia (čo zároveň patrične tlmí akékoľvek vyhliadky na ich rast) – celkovo vzrástli na približne 6% z nefinančných kótovaných spoločností vo vyspelých ekonomikách, čo je za niekoľko posledných desaťročí najvyššie zaznamenané percento. Ako Banka pre medzinárodné platby taktiež tvrdí – v značnej miere to škodí nielen celkovej produktivite, ale taktiež aj ostatným subjektom na trhu, ktoré pre zatiaľ disponujú lepším ekonomickým statusom.Najmenej celosvetovo zadlženými sú pritom austrálske domácnosti a taktiež domácnosti Južnej Kórei.Tento dlhodobý trend pritom ohrozuje aj nasledujúcu generáciu pracujúcej vrstvy. V Spojených štátoch amerických totižto študenti aktuálne dlhujú viac ako 1,5 bilióna dolárov a majú veľké problémy so splatením tejto čiastky.Dokonca aj v situácii, ak by nešlo o veľký dlh, jeho splatenie by mohlo byť po uplynutí istej doby nesmierne náročné. Zatiaľ čo trvajúci a nepremenlivý ekonomický rast je tým najjednoduchším spôsobom ako sa dlhu zbaviť, nejde vždy aj o spôsob, ktorý sa dá reálne nastoliť na základe jedného spoločenského, či vládneho rozhodnutia. Miesto toho sú tak politickí predstavitelia nútení vytvárať rovnováhu a kompromisy medzi úspornými opatreniami, ktoré sú spojené s finančnými represiami (počas ktorých sporitelia podporujú, respektíve dotujú tých ktorí sú požičiavajú), a medzi insolventnosťou a odpustením dlhu.Ako uviedol aj Mohamed El-Erian v pozícii hlavného ekonomického poradcu spoločnosti Allianz: „Najlepším spôsobom, ako sa z dlhu vymaniť, je postupný a konzistentný rast. Ide pritom o riešenie využívané mnohými subjektami, no nedá sa tvrdiť, že je zároveň využiteľné vo všetkých prípadoch súčasnej zadlženosti.“
