V EÚ sa schyľuje k zavedeniu novej digitálnej dane

HABERL
22. októbra 2019

Téma úpravy alebo zavádzania nových daní vždy vyvolá rozporuplné reakcie. Obzvlášť to platí pri návrhoch s nadnárodnou pôsobnosťou. Inak to nie je ani v prípade tzv. novej digitálnej dane. Tá rozvírila diskusiu o možnosti zdaňovania poskytovateľov digitálnych služieb vo viacerých kútoch sveta. K jej zavedeniu sa však zatiaľ schyľuje iba v EÚ. Nápad zaviesť digitálnu […]

daň

Téma úpravy alebo zavádzania nových daní vždy vyvolá rozporuplné reakcie. Obzvlášť to platí pri návrhoch s nadnárodnou pôsobnosťou. Inak to nie je ani v prípade tzv. novej digitálnej dane. Tá rozvírila diskusiu o možnosti zdaňovania poskytovateľov digitálnych služieb vo viacerých kútoch sveta. K jej zavedeniu sa však zatiaľ schyľuje iba v EÚ.

Nápad zaviesť digitálnu daň nie je na pôde EÚ žiadnou novinkou. Rôzne nové formy návrhov vedúcich k zdaňovaniu spoločností poskytujúcich digitálne a webové služby sa objavili hneď niekoľkokrát. V posledných týždňoch sa však touto témou zaoberajú už aj lídri štátov skupiny G20. Nie všetkým sa ale návrh pozdáva. EÚ by tak nemusela byť iba prvá, ale tiež posledná, kto digitálnu daň schváli.

Čo je digitálna daň a prečo ju EÚ chce:

– ide o tzv. webovú daň, ktorej cieľom je vyberať daň za poskytovanie digitálnych služieb
– konkrétne by mali byť zdaňované niektoré druhy príjmov z poskytovania týchto služieb
– doterajšie návrhy rátali s 3 % daňou len pre firmy s obratom presahujúcim stanovený limit
– zisky z týchto daní môžu byť jedným z kľúčových zdrojov príjmov pre európsky rozpočet

Bič na nadnárodné technologické firmy

Zavedenie tejto dane sa dotkne širokého spektra IT spoločností. Chýbať medzi nimi nebudú ani najznámejšie a najbohatšie nadnárodné firmy prevádzkujúce rôzne webové platformy či sociálne siete. V prípade nastavenia príjmovej hranice smerodajnej pre vznik povinnosti túto daň platiť sa jej určite nevyhnú technologickí lídri ako Facebook, Google, Microsoft a ďalší prvotriedni hráči z tohto oboru. Tí považujú návrh digitálnej dane práve kvôli príjmovému stropu za akýsi bič na najbohatšie IT firmy a zároveň upozornili na dôsledky jej zavedenia.

Technologickí lídri hrozia odchodom z EÚ

Jedným z najciteľnejších dôsledkov dane z digitálnych služieb by mohol byť odchod lídrov IT sektora z trhu v EÚ. Aspoň tak to nedávno avizovali predstavitelia niektorých nadnárodných spoločností. Podľa mnohých expertov však obavy z naplnenia takejto hrozby nie sú na mieste. Údajne má ísť len o snahu vystrašiť Európsku komisiu a prinútiť ju k upusteniu alebo aspoň prerokovaniu návrhu. Odchod z európskeho trhu by totiž daným spoločnostiam priniesol viac strát ako samotné platenie daní.

Podnet EÚ na vznik globálnej dohody

Hrozba odchodu z európskeho trhu by sa určite nenaplnila v prípade schválenia tejto dane na celom svete. Aj preto už EÚ iniciovala vznik veľkej globálnej dohody, ktorej cieľom by bolo postupné zavedenie digitálnej dane vo všetkých krajinách spoločenstva G20. Momentálne ale podpis takejto dohody nevyzerá reálne. Jej najväčším odporcom je USA. Donald Trump hneď varoval pred protiopatreniami. Návrhom v predkladanej podobe príliš nadšení nie sú ani vo vybraných štátoch Ázie. Európska komisia ale nechce čakať na súhlas iných. Digitálnu daň je ochotná zaviesť aj sama.

Slovensko s digitálnou daňou súhlasí

Na problém so vznikom novej dane môže Európska komisia natrafiť aj vo vlastných radoch. Pri predošlých návrhoch predstavených Francúzskom a Nemeckom sa kameňom úrazu stali aj štáty V4. Tie neboli proti samotnej dani, len proti podmienkam s ňou spojeným. Slovensko je však otvorené spoločnému európskemu návrhu a v prípade dohody krajín V4 jeho schválenie určite privíta. Presnejšie informácie o tom, koľko by zavedenie tejto dane do nášho rozpočtu prinieslo, zatiaľ známe nie sú. Prvé výpočty sa budú môcť objaviť až po predstavení presných podmienok a parametrov digitálnej dane.

Nová daň možno už v budúcom roku

Možné termíny zavedenia dane sú zatiaľ stále veľkou neznámou. Európska komisia si akurát stanovila ako obdobie schválenia tejto novinky už rok 2020. Bez dohody o výške dane ako aj prípadnom príjmovom strope to ale stihnúť nemusí. V takom prípade bude musieť pristúpiť k opätovnému prerokovaniu návrhu. To by mohlo schválenie digitálnej dane znova na nejaký čas oddialiť. Nehovoriac o prípadnej požiadavke trvať na globálnej dohode medzi krajinami G20.

Daň z digitálnych služieb nie je jediná, ktorú chce Európska komisia v najbližšej budúcnosti zaviesť. Do úvahy prichádza aj letecká či lodná daň. Vedenie EÚ zároveň avizovalo iniciatívu prehodnotiť aktuálne nariadenie o zdaňovaní energií a pripraviť jeho reformu. Každé z týchto opatrení však naráža na problém nesúhlasu niektorých členských štátov. EÚ tak v rámci snahy daňové novinky schváliť zvažuje zrušenie veta, ktoré teraz krajiny európskej 28 majú.

Zdroje: www.euractiv.com, www.ebf.com, www.reuters.com

Odber HABERL News

Získajte aktuálne informácie zo sveta financií a spravujte svoje investície ešte rozumnejšie. Prihláste sa na odber HABERL newslettra.