Všetko, čo potrebujete vedieť o talianskej politickej kríze

HABERL
31. mája 2018

Je možné, že eurozóna sa v súčasnosti rúti do ďalšej krízy. Politická situácia v tretej najväčšej ekonomike Európskej únie sa totiž nachádza v kritickom stave. Taliansko iba pred troma mesiacmi absolvovalo konfliktné parlamentné voľby, v dôsledku ktorých ostala táto krajina bez stabilnej vlády. Aktuálne sa však zdá, že Taliani čoskoro znovu zamieria k hlasovacím urnám. […]

Je možné, že eurozóna sa v súčasnosti rúti do ďalšej krízy. Politická situácia v tretej najväčšej ekonomike Európskej únie sa totiž nachádza v kritickom stave.

Taliansko iba pred troma mesiacmi absolvovalo konfliktné parlamentné voľby, v dôsledku ktorých ostala táto krajina bez stabilnej vlády. Aktuálne sa však zdá, že Taliani čoskoro znovu zamieria k hlasovacím urnám.

Talianska politická situácia je notoricky komplikovaná. Preto sme sa rozhodli priblížiť Vám súčasnú situáciu v tejto krajine a dôvody jej vzniku.

Národ v kríze

Začiatky súčasnej krízy siahajú až do roku 2009, v ktorom sa na talianskej politickej scéne objavilo populistické Hnutie piatich hviezd. Toto hnutie sa v priebehu menej než jedného desaťročia rozrástlo do najväčšej politickej strany v tejto krajine a po marcových voľbách spravuje 222 z celkového počtu 360 kresiel v rámci dolnej komory talianskeho parlamentu.

Politika tejto strany sa však nehodí do tradičného ľavicovo-pravicového politického spektra, čo s obľubou zdôrazňujú aj jej predstavitelia. Hnutie piatich hviezd sa totiž striedavo prezentuje myšlienkami zameranými proti súčasnému systému, euroskepticizmom, protiimigračnými tendenciami a environmentálne uvedomelými názormi. Názov strany odkazuje na päť hlavných bodov jej programu: verejné vodohospodárstvo, udržateľnú (ekologickú) dopravu, trvalo udržateľný rozvoj, právo na prístup k internetu a environmentalizmus.

Narastajúca popularita Hnutia piatich hviezd viedla k relatívnemu umierneniu niektorých postojov strany a tiež zvoleniu nového predsedu, ktorým sa stal 31-ročný Luigi Di Maio. Ten vo funkcii nahradil zakladateľa hnutia, ktorým bol komik Beppe Grillo.

Luigi Di Maio, ktorý je predsedom strany Hnutie piatich hviezd, na tlačovej konferencii v Ríme.

Rapídna transformácia talianskeho politického prostredia viedla k tomu, že Hnutie piatich hviezd sa síce stalo víťazom marcových volieb, avšak nedokázalo zostaviť vládu výhradne vlastnými silami. A to je zásadným problémom. Hnutie totiž už niekoľko rokov vyhlasuje, že nie je ochotné vytvoriť koalíciu so žiadnou inou talianskou stranou a deliť sa tak o moc nad krajinou. Hnutie piatich hviezd považuje ostatných hráčov na talianskej politickej scéne za skorumpovaných.

Di Maio si však po marcovom úspechu uvedomil atraktivitu riadenia celej krajiny a odhodlal sa rokovať s niekoľkými potenciálnymi partnermi. Až v priebehu minulého týždňa sa na verejnosti objavili informácie o tom, že Hnutie piatich hviezd pravdepodobne zostaví koalíciu s Ligou Severu – pravicovou stranou pod vedením Mattea Salviniho.

Liga Severu mala v minulosti väzby na stranu Forza Italia, ktorej predsedal Silvio Berlusconi. Keď sa jej však naskytla možnosť dostať sa do vlády, veľmi rýchlo sa zblížila aj s Hnutím piatich hviezd.

Spojenie týchto dvoch strán nie je ideálnym riešením, no našťastie sa im už podarilo zostaviť spoločný plán, ktorý eliminoval niektoré z ich najradikálnejších plánov – ako napríklad odchod z EÚ. V priebehu minulého týždňa sa zdalo, že novým premiérom Talianska sa stane profesor práva Giuseppe Conte a prezident Sergio Mattarella mu už povolil zostavenie novej vlády. To však platilo iba dovtedy, kým Conte nepredstavil konkrétne mená nových ministrov.

Problémy s ministrom financií

Taliansky prezident Sergio Mattarella.

Situácia sa vyvíjala nečakane pozitívne až do momentu, kým vládnuce strany nepredstavili Mattarellovi meno nového ministra financií. Koalícia totiž na tento post navrhla Paola Savonu, ktorý je známy svojím prehnaným euroskepticizmom. Jedná sa tiež o bývalého bankára, ktorý bol v deväťdesiatych rokoch ministrom obchodu a priemyslu.

Savona viackrát vyhlásil, že Taliansko by malo opustiť eurozónu. Jednotnú menu vo svojej nedávnej knihe dokonca označil za „nemeckú klietku“. Nemecko pritom vystavil obzvlášť ostrej kritike, pričom v knihe uviedol, že „táto krajina nezmenila názor o svojej úlohe v Európe ani po ukončení nacizmu, aj keď sa vzdala myšlienky dominancie prostredníctvom vojenskej sily“.

Savona tiež vyhlásil, že rozhodnutie Talianska vstúpiť do eurozóny „znížilo kúpnu silu Talianov až o polovicu“.

Mattarella je však známym eurofilom a takéto vyjadrenia stačili na to, aby Savonu jednoducho odmietol vymenovať. Taliansky prezident v rozhovore s novinármi povedal: „Členstvo v eurozóne je kľúčovým faktorom pre budúcnosť našej krajiny a našich mladých ľudí.“

Tento krok prirodzene pobúril obe koaličné strany, ktoré okamžite reagovali ostrou kritikou smerovanou na prezidenta. Mattarellovi tak ostali iba dve možnosti: zvolať ďalšie voľby, alebo sa pokúsiť o vymenovanie vlastnej technokratickej vlády, v ktorej by vládli technickí špecialisti a vedci.

Mattarella si zvolil druhú alternatívu a 28. mája vymenoval Carla Cottarelliho za dočasného premiéra. Ten je bývalým funkcionárom Medzinárodného menového fondu (MMF) a jeho aktuálnou úlohou je pokúsiť sa o vytvorenie novej vlády a ukončiť súčasné politické nepokoje v krajine. To však bude mimoriadne náročné, keďže Hnutie piatich hviezd a Liga Severu spoločne disponujú 347 kreslami v parlamente a s veľkou pravdepodobnosťou sa nestotožnia s Cottarelliho rozhodnutiami. Preto sa zdá, že jedinou možnosťou ostávajú už iba nové parlamentné voľby.

Kit Juckes, ktorý je analytikom finančnej spoločnosti Societe Generale, v utorok ráno napísal: „Cottarelliho šance na úspech sú veľmi malé a ďalšie voľby môžeme pravdepodobne očakávať už v priebehu septembra. To znamená, že sa musíme pripraviť na tri až štyri mesiace plné neistoty a následné hlasovanie verejnosti, ktoré možno teoreticky považovať za referendum o členstve v EÚ.“

Trhy sú plné obáv

Taliansko patrí spolu s Francúzskom a Nemeckom medzi troch najdôležitejších členov Európskej únie. Takéto referendum by preto mohlo mať katastrofálne následky.

A poprední hráči v rámci EÚ sa k vzniknutej situácii stavajú s patričnou vážnosťou. Yanis Varoufakis, ktorý bol gréckym ministrom financií v priebehu najkritickejšieho obdobia dlhovej krízy tejto krajiny, uviedol, že v súčasnosti sa už pracuje na zostavovaní plánu pre prípad odchodu Talianska z Únie. Tento plán sa označuje pojmami ako „Italexit“ či „Quitaly“.

Varoufakis pre časopis Guardian napísal: „Hodnoverné zdroje potvrdili, že nemecké ministerstvo financií, Európska centrálna banka a každá veľká banka a korporácia majú vypracované plány pre prípad, že by eurozónu opustilo Taliansko, alebo dokonca Nemecko.“

Snáď najjednoduchšou analógiou Európskej únie je totiž princíp trojnohej stoličky. Nemecko, Francúzsko a Taliansko sú nohami, ktoré udržujú pri živote zvyšok projektu. Odstráňte ľubovoľný z týchto troch pilierov a stolička sa jednoducho zrúti.

Mohli by sme tiež povedať, že ak Taliansko odíde zo scény, nad Európskou úniou pravdepodobne padne opona.

Takáto vyhliadka do budúcnosti spôsobila zásadné obavy na finančných trhoch, ktoré zaznamenali prudký predaj aktív v niekoľkých oblastiach. Situáciu je možné zhrnúť nasledovne:

-Výnosy dvojročných talianskych dlhopisov sa zo dňa na deň navýšili o takmer 50 bázických bodov. Jedná sa o najväčší jednodňový nárast od roku 2012, v ktorom vrcholila kríza eurozóny.
-Výnosy dvojročných talianskych dlhopisov sa následne zvýšili o ďalších 70 bázických bodov a v súčasnosti tak dosahujú najvyššiu hodnotu od roku 2013.
-Objavuje sa zvýšený dopyt po „bezpečných“ nemeckých dlhopisoch. Výnosy dvojročných a desaťročných nemeckých dlhopisov sa tak prepadli na najnižšiu hodnotu tohto roka.
-Rozptyl medzi nemeckými a talianskymi dlhopismi s 10-ročnou dobou splatnosti sa navýšil na 261 bázických bodov, čo je najvyššou hodnotou za posledné štyri roky.
-Zvýšenému nátlaku čelí aj euro, ktorého kurz voči americkému doláru sa prepadol pod úroveň 1,16 – jedná sa o prvý takýto prípad v roku 2018.
-index talianských bánk sa prepadol o 3,4% a dosiahol 13-mesačné minimum.

Keď sa jedná o odchod z Európskej únie, banky sa obvykle správajú mimoriadne citlivo. Niektoré zo spomenutých reakcií tak môžu predstavovať iba chvíľkovú paniku. Napriek tomu vyvolávajú pocit, že v Európe sa schyľuje k politickej a ekonomickej kríze.

Tím Rica Deverella uviedol: „Zatiaľ čo trh zaznamenáva tlak príznačný pre koniec ekonomického cyklu, nemyslíme si, že aktuálne dianie povedie k narušeniu ekonomického zotavovania. Súčasné finančné trhy reagujú na politické nepokoje oveľa miernejšie ako pred desiatimi rokmi. To naznačuje, že na trhu sa čoskoro naskytne možnosť nakupovať.“

Zdroj: TheGuardian, Economist

Zdielať
Facebook Instagram LinkedIn Email Print

Odber HABERL News

Získajte aktuálne informácie zo sveta financií a spravujte svoje investície ešte rozumnejšie. Prihláste sa na odber HABERL newslettra.