História ekonómie si pamätá viacero kontroverzných teórií. Zaslúžené miesto v takomto zozname má aj merkantilizmus. Ten bol svojho času na vrchole a získaval si prívržencov z rôznych spoločenských kruhov. V súčasnosti je ale známy skôr kvôli svojej odvrátenej stránke. Dlhodobý vplyv na politiku európskych krajín v minulosti nemalo až tak veľa ekonomických teórií. Merkantilizmu sa to však darilo niekoľko […]
História ekonómie si pamätá viacero kontroverzných teórií. Zaslúžené miesto v takomto zozname má aj merkantilizmus. Ten bol svojho času na vrchole a získaval si prívržencov z rôznych spoločenských kruhov. V súčasnosti je ale známy skôr kvôli svojej odvrátenej stránke.
Dlhodobý vplyv na politiku európskych krajín v minulosti nemalo až tak veľa ekonomických teórií. Merkantilizmu sa to však darilo niekoľko desaťročí za sebou. Jeho myšlienky diktovali tempo hospodárskej politiky viacerých európskych mocností. Bohužiaľ, ich uplatnenie občas viedlo k prehnane nezdravej súťaživosti, v rámci ktorej sa prosperovalo na úkor druhých.
Zrod merkantilizmu a jeho expanzia
Počiatky merkantilizmu ako novej ekonomickej teórie siahajú do 15.-16. storočia. Jej koncept začali ako prví formovať talianski a francúzski znalci ekonómie. Vzhľadom na absolutistické usporiadanie väčšiny vtedajších európskych štátov sa jej myšlienky orientované na bohatstvo a posilňovanie moci tešili okamžitému rastu popularity. Ako jedna z prvých tzv. buržoáznych teórií modernej ekonómie si udržala vplyv na politické smerovanie krajín až do 18. storočia.
Základné myšlienky merkantilizmu:
– budovanie národného bohatstva spočíva v hromadení peňazí a drahých kovov
– hlavným zdrojom bohatstva bolo cezhraničné obchodovanie s drahými kovmi
– štát má byť aktívnym spolutvorcom národného hospodárstva a jeho rozvoja
– vývoz má byť vyšší ako dovoz, čím sa vytvorí plusová ekonomická bilancia
Podpora kolonizácie a dobyvačných vojen
Práve vyššie uvedené myšlienky tvoriace základ teórie stáli za prejavením odvrátenej stránky merkantilizmu. Tá vyplývala z prehnanej snahy hanobiť bohatstvo a zásoby vzácnych kovov. V dôsledku narastajúcej súťaživosti začalo postupne dochádzať k dobyvačným vojnám mimo starý kontinent. Cieľom bolo ovládanie čo najväčšieho podielu bohatstva a expanzia vývozu prinášajúca ďalšie zdroje. Dobyvačné vojny zároveň pomáhali expanzii kolonizácie.
Pozitíva uplatňovania merkantilizmu
Napriek odvrátenej stránke mala jedna z najvplyvnejších ekonomických teórií tohto obdobia aj niekoľko pozitív. Nebola to len snaha o tvorbu plusovej ekonomickej bilancie. Autori teórie sa pokúsili spísať zásady vedúce k zefektívneniu obchodných praktík a posilneniu trhových mechanizmov. Pri ich spracovaní zrejme vôbec netušili, že zároveň položili základy modernej ekonómie.
Najvplyvnejší merkantilisti histórie:
Thomas Mun – Londýnsky obchodník obhajoval merkantilizmus ako nástroj na bohatnutie Anglicka.
Jean-Baptiste Colbert – Francúzsky merkantilista podporoval rozvoj zahraničného obchodu.
Mária Terézia a Jozef II. – Rakúsko-uhorskí panovníci stavali hospodársku politiku ríše na povýšení vývozu nad dovoz.
Smutne slávna teória sa zapísala do histórie skôr v tom negatívnom svetle. V dnešnej dobe už jej myšlienky slúžia len na prehodnotenie možných chýb, z ktorých sa môžu odborníci poučiť. Vzhľadom na dnešné ekonomické mechanizmy totiž hlavné princípy merkantilizmu ani nie je možné v praxi uplatniť.