Globálna mena je taká mena, ktorá je v rámci obchodovania akceptovaná po celom svete. Niektoré svetové meny sú akceptované vo väčšine medzinárodných transakcií.
Globálna mena je taká mena, ktorá je v rámci obchodovania akceptovaná po celom svete. Niektoré svetové meny sú akceptované vo väčšine medzinárodných transakcií. Medzi najpopulárnejšie meny však bezpochyby patrí americký dolár, euro a japonský jen. Iný názov pre globálnu menu je rezervná mena.
Podľa Medzinárodného menového fondu je najobľúbenejšou menou na svete americký dolár. Od štvrtého kvartálu roka 2019 tvorí viac ako 60% známych devízových rezerv centrálnych bánk. To z neho de facto robí rezervnú menu, aj keď mu oficiálne tento titul nebol pridelený.
Druhou najpopulárnejšou menou je euro. Tvorí 20% známych devízových rezerv centrálnych bánk. Šanca, že by sa euro stalo rezervnou menou však bola značne poškodená krízou eurozóny. Táto kríza odhalila ťažkosti menovej únie, ktorú riadia samostatné politické subjekty.
Americký dolár je najsilnejšou menou vo svete
Relatívna sila americkej ekonomiky podporuje hodnotu amerického dolára. To je dôvod, prečo je americký dolár najsilnejšou menou vo svete. Od roku 2018 majú Spojené štáty americké v obehu 1 671 miliárd amerických dolárov. Odhaduje sa, že až polovica tejto sumy je v obehu mimo Spojených štátov amerických, teda v zahraničí. Mnoho z týchto dolárov sa nachádza v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a v Latinskej Amerike. Veľmi často sa používajú v každodenných transakciách.
V časoch hospodárskej neistoty chcú ľudia uložiť svoje peniaze do niečoho solídneho. To vysvetľuje, prečo je 80% zo 100 dolárových bankoviek v súčasnosti v obehu mimo Spojených štátov amerických. Oproti roku 1980 ide o 30% nárast. Prudký nárast počtu 100 dolárových bankoviek, ktoré sú držané mimo Spojených štátov amerických, je signálom, že ľudia po celom svete považujú americké doláre za rezervnú alebo globálnu menu. Majú istotu, že ak sa cena ich domácej meny zvýši, hodnota amerického dolára bude stabilná.
Podobné: Čo je Federálny rezervný systém?
Americký dolár vládne aj na devízovom trhu. Približne 90% devízového obchodovania zahŕňa americký dolár. Podľa Medzinárodného zoznamu organizácií pre štandardizáciu je americký dolár iba jednou zo 185 svetových mien, no väčšina z týchto mien sa na rozdiel od amerického dolára používa iba v danej krajine.
Takmer 40% svetového dlhu je vydaného v amerických dolároch. To je dôvodom, prečo zahraničné banky potrebujú, tak rozsiahly objem amerických dolárov. Tento jav sme mohli pozorovať počas finančnej krízy v roku 2008. Neamerické banky mali uzavreté záväzky v cudzích menách v hodnote 27 biliónov amerických dolárov. Z toho takmer 18 biliónov bolo v amerických dolárov. V dôsledku toho musel Federálny rezervný systém Spojených štátov amerických navýšiť objem swapov. Bol to jediný spôsob, ako zabrániť tomu, aby svetovým bankám došli americké doláre.
Finančná kríza iba prispela k ešte širšiemu používaniu amerického dolára. V roku 2018 mali banky v Nemecku, Francúzsku a Veľkej Británii viac záväzkov denominovaných v amerických dolároch ako vo vlastnej mene. Okrem toho, bankové regulácie prijaté s cieľom zabrániť ďalšej finančnej kríze spôsobili nedostatok amerických dolárov a Federálny rezervný systém musel navýšiť sazdbu federálnych fondov. To spôsobilo pokles ponuky peňazí tým, že požičanie amerických dolárov bolo zrazu drahšie.
Sila amerického dolára je dôvodom, prečo sú vlády ochotné držať americký dolár vo svojich devízových rezervách. Vlády získavajú meny prostredníctvom svojich medzinárodných transakcií. Taktiež ich prijímajú od spoločností a cestovateľov, ktorí ich kupujú za miestnu menu.
Niektoré vlády investujú svoje rezervy do cudzích mien. Čína a Japonsko zámerne nakupujú meny svojich hlavných exportných partnerov. Spojené štáty americké sú najvýznamnejším partnerom Číny, čo sa týka vývozu a druhým najvýznamnejším Japonska.
Prečo je americký dolár rezervnou menou?
V roku 1944 boli prijaté tzv. brettonwoodské dohody, ktoré spôsobili, že americký dolár si získal takú pozíciu akú má dnes. Predtým väčšina krajín využívala zlatý štandard. Vlády jednotlivých krajín sľúbili, že na požiadanie budú schopné zaplatiť hodnotu svojej meny v zlate. Zástupcovia rozvinutých krajín sa v júli 1944 stretli v okrese Bretton Woods v štáte New Hampshire, kde sa dohodli, že meny jednotlivých zúčastnených štátov sa od teraz budú premieňať na americký dolár. Spojené štáty americké držali v tom čase najväčšie zásoby zlata. Táto dohoda umožnila iným krajinám kryť svoju menu nielen zlatom ale aj americkými dolármi.
Začiatkom 70. rokov 20. storočia začali krajiny žiadať zlato na výmenu za americké doláre, ktoré držali. Potrebovali bojovať proti inflácii. Americký prezident Richard Nixon sa v tej dobe rozhodol zrušiť zlatý štandard. V tejto dobe začali mnohí ekonómovia predpovedať pokles amerického dolára. Nešlo o to, že by stratil hodnotu, skôr išlo o stratu jeho dominantného postavenia ako de facto globálnej rezervnej meny.
Do tej doby sa americký dolár stal dominantnou svetovou rezervnou menou. Zrušenie zlatého štandardu vyvolalo stagláciu. Ide o kombináciu inflácie a stagnujúceho rastu.
Volanie po jednotnej rezervnej mene
V marci 2009 začali Čína a Rusko volať po novej rezervnej mene. Chceli, aby svet vytvoril rezervnú menu, “ktorá bude odpojená od jednotlivých štátov a bude schopná zostať stabilná v dlhodobom horizonte. Tým sa odstránia základne nedostatky spôsobené používaním národných mien.”
Čína sa obávala, že bilióny, ktoré drží v amerických dolároch by v prípade prudkej inflácie stratili svoju hodnotu. K tomu môže dôjsť v dôsledku zvýšenia deficitných výdajov Spojených štátov amerických a vydávaním nových amerických vládnych dlhopisov, ktoré majú podporovať americký dlh. Čína vyzvala Medzinárodny menový fond, aby vytvoril novú menu, ktorá nahradí americký dolár.
V poslednom štvrťroku roka 2016 sa čínsky jüan stal ďalšou rezervnou menou. Z údajov Medzinárodného menového fondu z posledného kvartálu roka 2019 môžeme vyčítať, že centrálne banky držali 217 miliárd dolárov v čínskych jüanoch. Ide o zlomok oproti 6,7 biliónom dolárom, ktoré držali práve v americkej mene, no viacerí očakávajú, že v budúcnosti bude táto hodnota rásť. Čína chce, aby sa s jej menou obchodovalo na všetkých svetových devízových trhoch. Taktiež si praje, aby jüan nahradil americký dolár a stal sa rezervnou menou. Za týmto účelom sa Čína rozhodla reformovať svoje hospodárstvo.
Aj napriek tomu čísla dokazujú skutočnosť, že americký dolár je stále menou, na ktorú sa krajiny počas neistých hospodárskych časov obracajú. Americký dolár je stále menou, ktorá je stabilná, bezpečná a likvidná. Mnoho krajín ako napríklad Panama a Salvádor dokonca využívajú americký dolár ako zákonné platidlo.
Jonathan Kirshner, spoluautor knihy “Budúcnosť amerického dolára”, tvrdí, že nedôjde k vzniku jednej globálnej rezervnej meny, ktorá nebude naviazaná na žiaden štát. Prvým dôvod prečo nevznikne je politika. Neexistuje žiadna politická vôľa mať jednu globálnu vládu alebo globálnu menu.
Druhým dôvodom, prečo nikdy nezažijeme “celosvetový dolár” (alebo to, že celý svet bude používať americký dolár ako svoju oficiálnu menu), bude súvisieť s ekonomickou teóriou, ktorá sa nazýva “optimálna menová oblasť”. Podľa tejto teórie môže jedna mena efektívne fungovať iba na relatívne malom geografickom území – napríklad v krajine, ale rozhodne nie na celom kontinente. Je to tak preto, že rôzne regióny majú rozdielne hospodárske podmienky. Jedna krajina sa môže ocitnúť v recesii, zatiaľ čo druhá bude zažívať obdobie prosperity.
Podobné: Obchodovať na forexe alebo s akciami?
Kirshner uviedol: “Ak na celom svete budeme mať iba jednu menu, budeme mať jednu menovú autoritu, čo znamená, že budeme využívať iba jednu menovú politiku. V realite to tak fungovať nemôže. Rôzne regióny a krajiny potrebujú menovú politiku, ktorá bude prispôsobená ich individuálnym potrebám.”
To je aj jedným z dôvodov, prečo euro nenahradilo americký dolár v pozícií rezervnej meny. Eurozóna sama o sebe nie je optimálnou menovou oblasťou. Znamená to asi toľko, že jednotlivé orgány Európskej únie prijímajú menovú politiku, ktorá slúži ekonomikám s veľmi rozdielnymi finančnými podmienkami. Ako príklad si vezmite Nemecko a Grécko. Javy, ako napríklad dlhová kríza eurózony, iba prispeli k narušeniu viery, že euro sa niekedy stane globálnou rezervnou menou.
Pár slov na záver
Napriek biliónom amerických dolárov, ktoré tvoria zahraničný dlh a neustálemu deficitu v míňaní, Spojené štáty americké stále dostávajú globálnu dôveru, že sú schopné splácať svoje záväzky. Z tohto dôvodu zostáva americký dolár najsilnejšou menou na svete. V nadchádzajúcich rokoch sa nemusí v tejto oblasti nič zmeniť.
Americký dolár je však v súčasnosti predmetom sporov. Krajiny ako Čína a Rusko cítia, že v súčasnom integrovanom globálnom hospodárstve je stále vyššia potreba globálnej meny, ktorá nebude patriť ani k jednému štátu.
Zdroj: www.europe.wsj.com