Aké sú hlavné príčiny inflácie?

Existujú dve hlavné príčiny inflácie – dopytová a nákladová. Obe sú zodpovedné za všeobecný rast cien v ekonomike, ale každá z nich vyvíja tlak na ceny iným spôsobom.

Dopytová inflácia vznikne, keď dopyt spotrebiteľov ťahá ceny nahor, zatiaľ čo nákladová inflácia vznikne vtedy, keď náklady na ponuku zvyšujú ceny. Niektoré zdroje definujú aj tretiu príčinu inflácie – expanziu peňažných zásob centrálnych bánk. Americký Federálny rezervný systém však vysvetľuje, že vzťah medzi peňažnou zásobou a infláciou sa časom oslabil a nie je samostatnou príčinou inflácie.

Poďme sa teda do hĺbky pozrieť na dve hlavné príčiny inflácie, aby sme hlbšie porozumeli tejto dôležitej, zložitej a mimoriadne aktuálnej ekonomickej otázke.

Dopytová inflácia

Najčastejšou príčinou rastu cien je teda spomínaná dopytová inflácia. Vyskytuje sa vtedy, keď dopyt spotrebiteľov po tovaroch a službách vzrastie natoľko, že prevyšuje ponuku. Výrobcovia v medzičase nemôžu zarobiť dosť na uspokojenie rastúceho dopytu a nemusia tak mať čas na zvýšenie výroby potrebnej na zvýšenie ponuky. Tiež nemusia mať dostatok kvalifikovaných pracovníkov na výrobu alebo môžu byť suroviny veľmi vzácne.

Ak predajcovia nezvýšia cenu, postupne vypredajú ponuku a nakoniec si uvedomia, že sa nachádzajú v lukratívnej situácii, kedy môžu zvyšovať ceny. Ak tak urobí dostatok predajcov, vznikne inflácia.

Podobné: Najlepšie investície so zloženým úrokom

Existuje niekoľko okolností, ktoré vytvárajú dopytovú infláciu. Napríklad, rastúca ekonomika ovplyvňuje infláciu, pretože keď ľudia získajú lepšiu prácu a stanú sa sebavedomejšími, míňajú viac peňazí.

Keď ceny rastú, ľudia začínajú očakávať infláciu. Toto očakávanie motivuje spotrebiteľov, aby teraz míňali viac, čím sa snažia vyhnúť sa budúcemu zvyšovaniu cien. To ďalej zvyšuje rast cien. Z tohto dôvodu je nízka inflácia v podstate pozitívna.

Väčšina centrálnych bánk to dobre vie. Stanovili si preto inflačný cieľ, aby zvládli očakávania verejnosti týkajúce sa inflácie. Centrálna banka Spojených štátov amerických – Federálny rezervný systém, si stanovil za cieľ 2 % základnú infláciu. Základná sadzba inflácie odstraňuje vplyv sezónneho zvýšenia nákladov na potraviny a energie.

Ďalším dôvodom môže byť napríklad tzv. diskrečná fiškálna politika, kedy vláda buď míňa viac alebo zdaňuje menej. Vkladanie ďalších peňazí na účty ľudí zvyšuje dopyt a podnecuje rast inflácie.

Faktory ovplyvňujúce dopytovú infláciu

Existuje niekoľko kľúčových faktorov, ktoré môžu zohrávať úlohu pri raste dopytovej inflácie. Poďme sa pozrieť aspoň na niektoré z nich.

1) Marketing a nové technológie

Tieto faktory vytvárajú dopytovú infláciu pre špecifické produkty alebo triedy aktív. Výsledná inflácia aktív môže viesť k rozsiahlemu zvýšeniu cien. Napríklad, spoločnosť Apple využíva branding, svoju značku, na vytváranie dopytu po svojich produktoch, čo jej umožňuje nastaviť vyššie ceny ako má konkurencia.

Inflácia aktív tiež pomohla vyvolať krízu na trhu s nehnuteľnosťami. Nová technológia sa stala populárnou, čo viedlo k nárastu predaja finančných derivátov. Tieto nové produkty vytvorili v roku 2005 cyklus rozmachu a prepadu na trhu s nehnuteľnosťami. Keďže dopyt po bývaní vyvolal náhly nárast týchto produktov. Pracovná sila potrebná na výstavbu bývania sa rýchlo nafúkla, čo spôsobilo krach práce na stavbách následne, keď bublina aktív praskla a dopyt po bývaní prudko klesol.

2) Expanzívna fiškálna politika

Rozšírenie ponuky peňazí v ekonomike môže taktiež viesť k dopytovej inflácii. Keď sa ponuka peňazí zväčší, zníži sa hodnota meny. Keď mena v porovnaní s hodnotou zahraničných mien klesá, náklady na dovoz stúpajú. To vo všeobecnej ekonomike vedie k nárastu cien.

Peňažná zásoba sa môže zväčšiť prostredníctvom expanzívnej fiškálnej politiky. Tieto politiky rozširujú ponuku peňazí pumpovaním peňazí do určitých segmentov ekonomiky, čím sa v týchto oblastiach vytvorí dopytová inflácia.

Vládne stimulačné programy prijaté počas pandémie COVID-19 sú dobrým príkladom expanzívnej fiškálnej a menovej politiky. Keďže inflácia začala v rokoch 2021 a 2022 rýchlo rásť, mnohí ekonómovia sa zhodli na tom, že tieto expanzívne politiky, ktoré vložili na účty ľudí značné množstvo peňazí, zohrali určitú rolu pri súčasnom zvyšovaní cien.

Nákladová inflácia

Druhou príčinou je nákladová inflácia. Vyskytuje sa len vtedy, keď je nedostatok ponuky spojený s dostatočným dopytom, ktorý umožňuje výrobcom zvyšovať ceny.

Faktory ovplyvňujúce nákladovú infláciu

Existuje viacero faktorov, ktoré túto infláciu spôsobujú. Napríklad, narušenie globálneho dodávateľského reťazca, ktoré spôsobila pandémia v roku 2020 – môže to viesť k inflácii zvyšujúcej náklady. V novembri 2021 index spotrebiteľských cien (CPI), ktorý okrem iných nákladov zahŕňa zemný plyn, potraviny a nájomné, v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 6,8 %, čo bol v ten moment najvyšší nárast za viac ako 30 rokov. Rast pokračoval aj v roku 2022. Z veľkej časti to bolo v dôsledku pretrvávajúcich problémov v dodávateľských reťazcoch.

Monopoly môžu tiež prispieť k inflácii, pretože monopol kontroluje celú ponuku tovaru alebo služieb. Kvôli tomuto dôvodu si mnohé krajiny určujú prísne zákony na kontrolu a reguláciu monopolov.

Podobné: Ako pri investovaní profitovať z rastúcej inflácie?

Prírodné katastrofy spôsobujú dočasnú nákladovú infláciu tým, že poškodzujú výrobné kapacity. To sa stalo ropným rafinériám po hurikáne Katrina. Vo všeobecnosti je vyčerpávanie prírodných zdrojov rastúcou príčinou nákladovej inflácie. Napríklad, nadmerný rybolov znížil ponuku morských plodov a zvýšil ceny.

Vládna regulácia a zdanenie môžu taktiež viesť k zníženiu dodaných tovarov a služieb. Napríklad, v roku 2018 americké clá znížili dodávky dovážanej ocele. To spôsobilo nedostatok vyrobených dielov, pričom niektorí výrobcovia začali zvyšovať ceny. V roku 2008 dotácie na výrobu kukuričného etanolu znížili množstvo kukurice dostupnej na jedenie. Tento nedostatok spôsobil infláciu cien potravín.

Keď krajina zníži výmenné kurzy svojej meny, môže to spôsobiť nákladovú infláciu v dovoze. To robí zahraničný tovar drahším v porovnaní s lokálne vyrobeným tovarom.

Niektorí ekonómovia poukazujú na rast miezd ako na ďalší faktor, ktorý môže spôsobiť infláciu hnanú ponukou. Táto teória tvrdí, že keď spoločnosti pociťujú tlak na zvýšenie platov zamestnancov, zvyčajne reagujú zvýšením cien, aby tieto náklady absorbovali. Je dôležité poznamenať, že neexistuje silná podpora tvrdenia, že rast miezd je hlavný zdroj inflačných tlakov.

Potrebujete poradiť ohľadom investícií? Ozvite sa nám.

zdroj: www.marketwatch.com, www.investors.com